Ako zvladnut tazke chvile v mojom zivote?

Koho si vzala to je jej problem. vedela do čoho ide a s akým chlapom, tvojiom otcom. Hadky medzi rodičmi su len medzi nimi a ked spominala mama ešte niekoho ineho, tak možno má tatko frajerku. Ty si ich dieťa, tak hadam ta nevyhodia na ulicu. Ber všetko s rezervou.

To, že si slaboch, si myslíš iba ty... a ľudia, ktorí sa ti to snažia nahovoriť.
Ver mi, dá sa to. Tá moja mi robila ešte horšie veci.
Vždy, keď medzi nami nastane konflikt a ona sa ma snaží vyprovokovať, odpálkujem jej to. No len ja mám viac ako dvakrát toľko, čo ty. A potom si hovorím, že mňa sa to netýka, že na ňu z výšky...
Možno to pre niekoho bude znieť surovo, ale ľahostajnosť je najjednoduchšie riešenie. Ona sa nezmení, chce, aby si sa zmenila ty, aby si bola taká, ako si ona predstavuje. No táto hra je devastačná. Zlomí ťa, ak už sa tak nestalo. Keď sa raz stratíš v sebe samej, ťažko sa hľadá cesta späť. Mne sa to doposiaľ nepodarilo. Ale už to v podstate neriešim. Dôležitejšie je pracovať na sebe, nie obnovovať svoje pôvodné ja.
Ale nedovoľ, aby v tebe vzbĺkla nenávisť. Len ti ublíži.
Postav sa jej, hovor o dôvodoch prečo nechceš to a to.

Ako sa mam odosobnit? :/ ved ona mi nadava pre uplne zbytocnosti. Dnes mi nadavala preco som sa aj ja neprihlasila na lyziarsky, povedala som jej ze ma lyzovanie nebavi ani nezaujima a pravdepodobne by som sa tam dolamala. Ale to ze tam nemam s kym byt je tiez jeden z dovodov. Neviem co spravit, som slaboch

Dám ti jednu praktickú radu. Odosobni sa od mamy a jej rečí. Je to zdĺhavá a náročná cesta, ale vyplatí sa. No možno budeš musieť byť "ľahostajná" aj k tým dobrým veciam.

Zase mi mama povedala tazke slova. Naozaj neviem co mam robit, nemam nikoho ani kamaratov, nemam ani nejak chut do ucenia pretoze tu niet nijakej podpory zo strany rodicov :/ ucim sa priemerne a velmi by som sa chcela ucit lepsie ale trapi ma ako sa matka sprava ku mne a tatovi. Stale sa hadaju stale ma uraza, nedokazem nabrat nejaku tu zodpovednost na to aby som sa ucila lepsie, vzdy ked sa idem ucit myslim na to co mi hovori matka, ootom na to, ze som skareda a nemam kamaratov a vsetko ma tak odradza. Uvazujem nad eutanaziou v dospelosti lebo tu naozaj nieje preco zit. Nechcem sa zabit teraz alebo ze by nad tym premyslam stale, ale odist takto humanne... :/

AK uz si zlepsila vztah s mamou, je to fajn. Vobec sa nestresuj pre vyrok, co povedala v navale zlosti otcovi, aby si ta vzal so sebou. 2 x sa opil pod obraz bozi ako sa hovori, povedala to v afekte, kasli nato, akoby si to nepocula, ludia mozu vybuchnut. Nadavat otcovi do alkoholikov nie je moc vhodne, je predsa normalne, ze chlapi sa na vecierku zvyknu medzi kamosmi opit, ak to nie je casto, ze sa opiju a potom pripadne terorizuju rodinu, obcas sa to da tolerovat, nemala by mama z toho robit tragediu, je to bezny jav vo vacsine rodinach.

Školu dokonči, keď si už tam a ak chceš odísť z domu, tak až po maturite. Ty máš 16 a si prváčka??? Ja mám 26 a už budem mať 27, lebo som decembrový kozorožec, takže mám asi presne o 10 rokov viac ako ty. Tvojich rodičov by asi sklamalo, keby si sa na školu vykašľala a nemala ani len strednú, to im neurob. No či a kedy pôjdeš na vysokú, je len a len tvoja vec a napríklad ja o sebe viem, že skôr ako v 30-tke na VŠ asi nepôjdem, ale potom už áno. Dovtedy si musím šetriť sama (rodičia peniaze nemajú), aby som v čase štúdia nemusela byť na intráku, kde ostatní fajčia, piju, sexujú, robia hluk a ešte aj kradnú... Ale radšej na priváte, aby som mala pokoj, inak by som už mohla ísť, keby som bola skromnejšia a stačil by mi intrák. Som z Košíc a študovať by som chcela na FMV EU, čo sa dá iba dennou formou v Bratislave a toho času si zarábam v zahraničí. Už som bola v Anglicku a v Rakúsku. Ale aspoň, že už viem, čo chcem. Kam by sa dalo odísť? Môžeš ísť do zahraničia, čo ťa obohatí v tom smere, že aspoň spoznáš život v inej krajine. Môžeš nastúpiť do roboty a ísť bývať do podnájmu, to je tiež riešenie, aby si nemusela byť s hašterivou mamou doma, ale v takom prípade musíte byť na ten podnájom aspoň dvaja, aby ste to finančne zvládli za predpokladu, že to bude na Slovensku. Alebo sa začať na celú vec pozerať inými očami - viac sa uvoľniť a nebrať to tak tragicky, že je mama taká, naučiť sa mať to v prdeli, no, slušnejšie povedané. Povedzme, že zobrať notebook a ísť na kávu, hoci aj sama, ale niekam, kde je wifi a kde ťa nikto nebude rušiť, keď si na internete. Keď nemáš veľmi dobrú kamošku - spriaznenú dušu v triede, lebo sú poskupinkované, tak by bolo dobre nájsť si kamošky inde. Máte napríklad u vás v činžiaku nejaké dievčatá, ktoré sú tvojmu veku primerané? Alebo chodíš na nejaký šport? Krúžok? Čo tak začať chodiť na aerobic? Tam je kopa báb, nasmejete sa, zacvičíte si a na šatni môžte pokecať, ešte si aj vymeniť telefónne čísla a zájsť občas na kávičku. Alebo na pivko? Čo tak ísť si zacvičiť do fitka? Ak budeš chodiť pravidelne, môžeš stretávať stále tých istých ľudí, najskôr sa budete poznať iba z videnia, neskôr prehodíte pár slov a aj kamarátstvo sa z toho vykľuje. Alebo láska, ak to bude chalan. A aspoň budeš mať parťáka na bývanie v podnájme. Alebo na spoločný odchod do zahraničia, veď mnohí odchádzajú ako páry. Len si, prosím ťa, nepokaz život tým, že nedokončíš školu a nebudeš mať ani maturitu, to by bola škoda. A neskôr by si to mohla ľutovať. Na vysokú školu môžeš ísť aj neskôr, napríklad na externé, kde budú viacerí tvoji spolužiaci vo veku okolo 30, žiaden strach, ale bez maturity to nepôjde, ak by si sa niekedy v ďalekej budúcnosti rozhodla, že so skúsenosťami pozbieranými zo života v zahraničí sa chceš teraz vrátiť na Slovensko a začať niečo študovať. Maj sa pekne, nech sa ti darí a na tej škole to už nejako vydrž. Mame môžeš naznačiť, že máte toho do školy veľa, že budete písať písomku a že sa musíš učiť, potrebuješ byť teraz sama. Keď jej to takto povieš, ona to pochopí, odíde z tvojej izby a nechá ťa na pokoji, neboj sa.

ktovie, či tvoja mama nemyslela, že má odisť kvôli mladšej milenke, nemôže sa stať, že si to prepočula