Dobrý deň,
Takže najprv sa predstavím mam 22 rokov chodim na Vysokú. S priateľkou sme mali krásny vzťah, ktorý trval síce pol roka, ale zažili sme si toho strašne veľa... výlety, akcie alebo len tak romantika...( stihli sme viac jak za moj predchádzajúci 3 ročný vzťah). Chodime spolu do školy a aj do triedy čiže sa vidime aspoň 3 krat do týždňa. Pred 3 týždňami mi dala koniec, pretože uznávam nesprával som sa tak ako sa k žene, ktorú milujete mate správať tj. nedostavala dostatočnú pozornosť a mala pocit že uprednostňujem kamarátov atď... aj keď ju veľmi milujem neukazoval som to. Hneď ako sme sa rozišli som sa vpodstate zrútil a a začal som byť tak povediac šialeny. Začal som jej nosiť darčeky, stále som ju chcel ísť niekde počkať stále som to pri nej nevydržal a rozplakal sa... a tak. A aj vnútorne, a výzorovo som sa zmenil poďľa jej predstáv - ale k oveľa lepšiemu človeku ako som bol predtým pretože mi otvorila oči. Povedala že to chce čas že ničomu nieje koniec ale nemam tlačiť... No ja som tlačil a tlačil mala narodeniny deň predtým som jej dal darček lebo som vedel že nebude mať čas na narodky. No ona sa nechcela ani stretnúť nakoniec povolila a ja som opať začal plakať pri jej nohách na kolenách že mi to je strašne ľúto a že to chcem vrátiť spať. Na druhý deň sme si dali definitívny koniec s tým že mi povedala že som veľmi dobrý človek a že viem byť aj veľmi pozorný no ona bola veľmi zamilovaná a teraz nemôže ísť so mnou ďalej no stále ma ma rada.Na druhý deň som sa jej hneď opať ako hlupák spýtal či nepôjde von. Povedala že určite nie. Tak som sa spýtal či už teda nikdy so mnou nepôjde von. Na to odpovedala že teraz určite nie ale že nikdy nemam hovoriť nikdy. Chcem sa spýtať čo mam robiť aby som už ďalej neprilieval olej do ohňa ale nejak prirodzene ju skúsiť získať spať. Stretávame sa vpodstate každy deň a tak to bude ešte asi rok alebo aj viac.Veľmi mi to je ľúto a neviem na ňu prestať myslieť.
Ďakujem za úprimné rady
