Ako sa tešiť zo života?

Ahoj Mia123

Ak mozem, ukazem to chronologicky (tipujem ):

Ked si sa narodila, všetko ta bavilo, nic si o zivote nevedela - a napriek tomu si zila kazdou sekundou, jednoducho slobodne a stastne.

Casom si avsak spozorovala odmietanie/nepriatelskost voci zivotu (ci uz tito nepriatelski ludia su v praci/v skole/doma v rodine/v susedstve).
Tu vznika klam iluzie, ze tito ludia co vravia aki k nim bol zivot nespravodlivy/ako je zivot zly - tu ti vznika deziluzia (spoznanie klamu), ktoru je veľmi tazke prijat, lebo v podstate si bola od malicka klamana.

Ludia vraveli o sebe a o druhych nieco ine, aki v skutocnosti su oni sami / aki su druhi - (toto je "TO" z coho sa nevieme dostat .. nechapeme (resp. z môjho vnimania sa nachadzas tu : (tento klam spoznas podla toho, ze ho uz viac nechces..

Napríklad ako ked ja neviem velmi mam rad cokoladu, ale od daných ludi ju nechcem. Prosto spoznas to podla toho voci comu mas odpor - podla toho spoznas kto je zly. (prirodzene, no nie ? ;) Finta je v tom, ze zlo len ked sa otrhne z retaze spoznas ze je zlo. (dovtedy sa zlo tvari ako ovcie rucho).

Cize uplne superprakticky : v tvojom okoli sa nachadzaju takito ludia. Zivot ich neustale "vola k sebe", neustale su oslovovani aby sa tiez uvedomili. (mozes si sama vyskusat usmernit takýchto ludi, oni budu brat to ze im chces pomoct ako utok na nich, budu naspat utocit do teba ... tak lajicky povedane zlo nema za umysel stat sa dobrom, zlo sa chcem rozrast a este viac v sebe utvrdit.)

Tak lajicky povedane, cim viac stratíme, tym viac sa vraciame naspat k zivotu (a tu je ten "bod zlomu" ze niekto je ochotny prijat zivot aky je, a niekto je ochotny bojovat proti nemu (nejedna sa o zachranu zivot ako napr. ked ma niekto chce zabit tak sa branim aj tak ze zabijem jeho ... toto je princip ze je uz po boji, a ja napriek tomu idem zivot znovu nicit)... Je to taky princip vecnej vojny.

Takze v podstate okolo teba su ludia co nicia zivot (s tebou to nema nic spolocne - je to medzi nimi a zivotom). A to aky su s tebou tiez nema nic spolocne (je to znovu medzi nimi a zivotom).

Jednoduchsie povedane: vzdy si len TY(svoj zivot), a si zodpovedna len zan, cize: si zodpovedana za to ako pomozes druhym ludom, ale nie si zodpovedna ako sa spravaju. Si zodpovedna za to ci pomahas druhym ludom, rovnako si zodpovedna komu pomozes, ci si tuto pomoc zasluzia.

(to je cele A-Z, ty to sama prirodzene citis, ale nemozes uverit tomu ze si cely cas bola klamana a verila tomu ... tu sa ti cesta zivota rozdeluje: mozes splynut s nenavistou okolo teba, zatratit svoj zivot ako aj snazit sa znicit tie ostatne a zit ako vecny "stvanec" alebo sa mozes odvratit od zla a zacat sa venovat dobru :)

Z mojej skusenosti to nastane tak pol na pol: polovicu podnetov budes mat starych (take upratovanie, uprimnost k ludom, rozlucenie) a druha polovica podnetov budu podnety nove (toto by som chcela vyskusat, tymto smerom citim ze povedu moje dalsie kroky).

Je to take rozlucenie so zlom, ktorému sme cely cas verili ze sa obrati v dobro, podporovali sme to (preto je to akoby take sklamanie - je to akoby som mal psa a on sa rozhodne byt zly - je mi luto ako dopadne, ale je to jeho volba, ja sa mozem rozohdnut len za ja).

Tak este lajickejsie povedane ak mozem, je to urcite "vnutorne overenie" k comu napr. aj u teba dochadza. Vonku sa nachadza vela veci (produktov od JA), otázkou vsak je ci sme si ich vyskusali / resp. ako sme ich pochopili. A ked napr. sa okolo teba nechadza mnoho veci ktore nedavaju zmysel / su zle - a nevieme v nich zmysel najst / podobne neviem najst preco su dobre - je to preto, ze su jednoducho zle. Kazdy citime zivot. V kazdom momente nas zivot tvori. Dokial budeme pochybovacny k nemu, a hlavne pochybovacny k sebe - dovtedy sa budu diat v nasich zivotoch nahody, dokial im to umoznime.
(mozem byt zly/pasivny/dobry).

(tak este lajickejsie povedane "zivot ti neumozni aby ta zlo znicilo". preto akoby napriek tomu ze chces byt dobra, zacinas citis vo vnutri seba coraz vacsi odpor voci kontaktu so zlymi .. zivot ti coraz viac neumozni popierat samu seba : )

Zivot je krystalovo jasny, cisty, ferovy, je prirodzeny, je pokojny a spokojny - otázkou vsak zostava akými sme sa stali my.

Pekny den ti prajem Mia123 a vela stastia zdravia radosti pohody snehu a vianocnej nalady prajem :) :)

Ble- ale ved ak mas peniaze tak co si nieco nezorganizujes? Aky je problem si najst novych kamosov, nejaku partiu, ist cez vikend napriklad na bunjee jumping do tatier, alebo mountain bike zjazdy do rakuskych hor, mozete chodit na zatahy po baroch a balit baby, alebo najst si milenku, zobrat tajne dovolenku, zene povedat ze ides na sluzobnu cestu a ist na tyzden kamsi k moru, chodit tam tancovat, kupat sa, milovat sa na plazi pri zapade slnka, alebo s nou mozes ist aj tu na SK napriklad do swingers clubu, je to na celu noc vo velkom penzione napriklad v nizkych tatrach s kopou peknych parou, dobreho jedla hudby, diskoteky, posexujete s kym a ako chcete celu noc, na druhy den si mozete dat wellness, zahrat si nieco.. mi nehovor ze keby si chcel tak nedokazes cosi pekne, zaujimave, netradicne, dobrodruzne, vzrusujuce vymysliet. vsetky peniaze su ti aj tak k nicomu ak ich nepouzijes na okorenenie zivota, do hrobu si ich nevezmes. nic lepsie ako si uzivat zivota naplno sa s peniazmi pokial ich mas robit neda:)

Dôvod, prečo sa tešiť zo života? No lebo ja som život, tak sa teším zo seba. To okolo mňa vnímam ako príbeh knihy. Niekedy je to neskutočná zábava, niekedy smútok, niekedy vášeň, niekedy pokoj. Snažím sa ten príbeh správne mixovať, aby bol čitateľný a najmä, obohacujúci. Pre mňa predovšetkým a skrze mňa aj pre druhých. :o)

Co ma tesi? Jedlo ako princa, sexu ktoreho sa mi dostavam malo kedze som narocny a naruzivy...sport auta (uz nemam).
To je vsetko..ked vidim ako zivot ide a ja travim 10h v praci aj s cestvanim..potom pojdem do dochodku kde budem stary plesnivy dedo suchtat sa po ulici.krasna buducnost..rob makaj rodina vychova dochodok (ak niaky vobec bude a ked buem mat konecne cas na seba budem moct akurat tak h lebo budem stary) staroba slabost smrt..no nadhera.
Praca ma nebavi zena ma nebavi keby som nemal deti tak tu uz asi nie som.
Mozno to je tim ze po skonceni strednej som utekal do prace studoval popri praci na zahr vs skole podnikal,deti...vsetko naraz a vlastne od 19-25 som miesto uzivania zivota sa nahanal..a som si vravel vsak budem mat cas potom..ale ako zistujem tak to asi nikdy nebude...a aj keby tato spolocnost a jej hodnoty..
No nebudem sa ktomu vyjadrovat...

žijem len kvôli jedlu, svetlu a teplu...inak tu nie je nič prečo by som tu mal byť :D Ale jedlo je super :D

Ja som na tom tak isto a nepomáha nič. Ani lieky od psychiatria ani alkohol. Ale zistujem že je to preto že ma odmietlo jedno dievča ktoré ľúbim. Skús si nájsť chlapa