Zlyhal som

Ale ja už nemám zmysel života, veci čo ma kedysi bavili teraz už nemám rád. Ja nežijem, ale prežívam. Úplný stereotyp, práca, domov, spánok a zas práca.Všetci sa za dané obdobie niekam posunuli, majú dobré práce, priateľky, niektorý aj deti, iní sú zas v zahraničí a užívajú si život. Mám pocit, že som sa nikam neposunul, prestupujem. Navyše už ani nie je s kým vyraziť von, keďže väčšina má svoje polovičky s ktorými trávia čas. Neviem sa nijako z toho dostať. Kedy si som veril, dúfal, že sa to zmení, ale už viem, že nemám klamať sám seba. A to som bol kedysi veselý optimista, z ktorého sa stal totálne zatrpknutý človek.

Ahoj skormuteny

Ak by neexistoval svet, ak by svet bolo biele platno a prave si sa narodil:

Co ta bavi? Co ti je prirodzene? Co robis rad?

Keby si chcel mat firmu a poskytovat nieco, co by si rad poskytoval?

(mozes napríklad vediet varit, mozes napríklad vediet spievat .. ale zase napríklad aj mozes vediet dobre pocitat matematiku ale nemas ju rad, v com vidis urcity zmysel?

Hlavne ten zmysel je dolezity, lebo casom mozes zistit ze co volakedy pre teba bolo dolezite, uz sa stalo menej dolezitym, a zase naopak comu si volakedy mozno neprikladal taku dolezitost, sa casom stava dolezitejsim.

Hm tak lajicky povedane, nepotrebujes vediet ako, potrebujes vediet co .... na ako sa kvazy vykasli, lebo jeden výsledok dokazes dosiahnut nekonecnymi sposobmi ...... chcem navarit polievku : je nekonecno sposobov ako navarit polievku. chcem mat pracu : je nekonecno sposobov ako ziskat pracu. chcem aby som bol stastny "je nekonecno sposobov ako byt stastnym.

Inak povedane, pozerat sa na obmedzenia je to, co robime ked sa prestavame venovat svojim cieľom. Napríklad chcem ja neviem vyrabat auta, mam rad strojarinu .. tak to je to co chcem, chcem byt strojar : a nie (aky strojar mam byt, v ktorej firme mam robit, ako co mam spravit) ... zivot je vo svojej podstate velmi jednoduchy, prirodzeny.. je to nasa orientacia na vonkajsok, na cakanie ....dnes "nevyhral" mudrejsi nad hlupejsim, ani silnejsi nad slabsim, ale aktivnejsi nad pasivnejsim.

Skus sa zacat venovat tomu co ta bavi, tomu co ti ide automaticky....prirodzene .. ja nvm napríklad prirodzene vies nieco spravit ... hocico, to moze byt z tvojho pohladu "uplna blbost", z niekoho pohladu je to "nedosiahnutelny dar" ze nieco take niekto vie.

A toto je akoby ten taky zaciatok navratu do zivota, je to kvazy sebaprijatie... ze takyto som, toto sa mi paci, toto mam rad .. vzdysom to mal rad, vzdy ma to bavilo ... akurát sa to nepacilo ludom okolo mna.

Je to taka strasenie, zhodis vonkajsi svet, a naspat sa vratis do seba .... nieco na styl, ako ked si mal v skole nudu a prestal si to v nej pocuvat a zacal si si predstavovat, spominat co ta v skutocnosti bavi .. to john lenon vravel, ze v skole som ziskal viac fantazirovanim z okna ako nacuvaniu vykladom.

na to je vlastne predstavivost, su to spomienky na buducnost kvazy.

skus to spravit takto, vezmi si, aky si a predstav si to tak, ze zajtra ta niekto oslovi ze potrebuje presne to co vies len ty ... tak lajicky povedane, ze po svete chodi obchodnik, ktory nechce nic ine, hlada len prave to co ty poskytujes, ale nevie ta najst .. podobne ako ty chodis po svete, nieco vies, ale nevies najst toho cloveka co to v skutocnosti chce.... predstav si, ze predtým ako tento obchodnik pride, ho prijimes, povies mu "oki som ochotny sa na tom podielat". a ked sa takto rozhodnes, mozes si byt na 10000% isty, ze vo chvili kedy uz vsetky moznosti budu zatvorene, pride moznost nova, ta najlepsia.

Potrebujes pochopit ze tato cesta nikam nevedie, ze cesty ktore existuju tiez nikam nevedu, a ze chces cestu novu, ktora este neexistuje.

Je najdolezitejsie prijat ze to co je nechces, vo vsetkych podobách, chces komplet nieco nove ...

Zabavaj sa, raduj sa, hnevaj sa, robit vsetko co citis skormuteny a drzim ti palce aby sa ti podarilo vsetko co chces

zatial síce študujem výšku ale o rok už budem pracovať, čo sa práce týka tak toho sa nebojím ani že by som málo zarábal sa nemusím báť, ale inak to vidím tak že budem sám a stále bývať aj v 25 u rodičov a ktovie ako dlho im budem visieť na krku

Ja mám 25 a som na tom podobne

Čiže máš 23, to sa fakt nemusíš stresovať, si ešte dosť mladý na to, aby si niečo velké dokázal. Čo myslíš, jak na tom budú tvoji spolužiaci, väčšina určite nie o moc lepšie.

Toto je normalny stav a pride este velakrat v zivote. To, ze sa blizi stretavka, na teba vyvolava tlak hodnotit sa a konfrontujes sa s vlastnymi ocakavaniami, ktore si nenaplnil. Pockaj potom, ked budes mat cez 40 a pride hodnotenie vlastneho zivota a pocit, ze si zlyhal, tomu sa hovori kriza stredneho veku. Takze hlavu hore, nepoddaj sa tomu. Zivot je o nasich rozhodnutiach, o tom, ako rozmyslame. O rok moze byt vsetko uplne inak. Neobvinuj sa z nicoho, si normalny mlady chalan, nezlyhal si.

Chapem ta. Som na tom obdobne s tym rozdielom, ze studujem na blbej nadstavbe odbor, ktory ma absolutne nebavi, neviem si najst robotu, mam zdravotne problemy a absolutne neviem co robit.