Chcela by som mať dobrú prácu, vydať sa a mať deti.
Chcela by som mať dobrého a chápavého manžela, ktorý ma nezradí ani v tých najťažších chvíľach. Chcem aby sme boli zdraví.
A zase prichádzajú ďalšie otázky. Keby sa vydám? Keby budem mať deti? Vydám sa za toho pravého? Je ten s ktorých chodím a ľúbim ho ten pravý? Stále ma chce meniť. Chce aby som sa obliekala tak ako sa to páči nemu. Chce aby som mala vlasy tak ako to chce mať on.
Chce aby som sa správala tak ako to chce on. Som šťastná a chce sa smiať a vyjadriť to ale on ma zastavuje a chce aby som to v sebe dusila a správala sa decentne. Zadusila všetko a správala sa ako sa patrí. Keď som smutná a chce sa mi plakať tak niekedy mi to ani nejde. A aj keď to ide najradšej by som si zahalila tvár a plakala potichu. Lebo každý trpí po tichu každý dusí v sebe aj radosť aj smútok.
Minule som prejavila radosť aj povedal mi, že som hlučná a všetci sa pozerajú. Ale mne to bolo jedno. Cítila som sa veľmi uvoľnene a sama sebou. Ja neviem, že niektoré ženy v dnešnej dobe zmužneli a nesprávajú sa ako ženy ale ja taká nie som a nie je to moja priorita takou byť.
Niekedy mám taký pocit, že som ňou manipuluje a potom zase uvolní a správa ku mne normálne a zase taký je. Ja to vycítim.
A keď nerobím to čo nechce on tak sa som ňou ani nebaví alebo je ku mne chladný. A hovorí mi, že prečo nerobím to čo chce. Že on mi tak vyhovel v takých veciach. Robí len to čo chcem ja. Ideme tam kde chcem ja. Kúpi to čo chcem ja. Ale nie je to tak. Vždy sa ho pýtam. Chceš alebo nechceš? U mňa je to dobrovoľné a prosté. Keď nemal prácu tak druhá baba by ho odkopla a ja som bola pri ňom aj v tých ťažkých chvíľach v jeho živote. Sťažoval sa mi každý deň aj keď sme boli spolu. Rozosmievala som ho. Druhá baba by ho odkopla a teraz také berie za tie najlepšie. Že sa vedia super dobre obliekať a všetko to povrchné a falošné ale nie to od lásky. Niekedy mám pocit, že nebol vychovávaný v láske v náručí matky. Myslí si, že výchova dieťaťa je to, že sa mu kúpia drahé dary, dieťa je jedlá ktoré chce ono aj keď je to nezdravé. Púšťať ho v noci von. Ja neviem prečo ale toto výchova nie je. To je rozmaznanosť.Neustále spomína svoje krsňa pri každej príležitosti akoby to bol jeho syn. Keď vidí modeli lietadiel či helikoptérov tak povie to som kúpil svojmu krsniatku na narodeniny. Boli také obdobia keď ho spomínal nonstop. Alebo ma niekedy aj s ním porovnáva ak sa mu moje správanie nepáči. Vyprovokuje ma a potom mi to hovorí. Neviem čo s ním mám spoločné. Však on má len 10 rokov. A keď ho bude stále spomínať mu poviem. Drahý ty si s ním posadnutí keď mi ho tak pripomínaš?
Čo si o tom myslíte? Ja neviem ako na mužov. Toto je môj prvý vzťah. Neviem ako sa mám zachovať. chcem len nejaké rady.
Ďakujem
