Bojíte sa smrti z bulimie/anorexie? Poznáte niekoho kto zomrel?

Amaliee tak sa tes, ze si jedna z tych ktore maju silny organizmus. A prestan sa obavat. Radsej tu energiu nasmeruj na pokracovanie v liecbe. To co si dokazala je skvele a je to uspech, zelam ti nech to je stale len lepsie. A nech to dotiahnes do uplneho konca - cize zdravia. :-) uplne bez zvracania a PPP. Cize sa nezamyslaj nad tym, kolko krat mozes zvracat. Radsej sa sustred na liecbu a na to, ako byt psychicky ok :-)

Minuly tyzden mi robili ekg a krvné testy vsetko vyšlo na 1. Po 15 rokoch PPP to vlastne ani nechapem. Žiaden doktor nevie o mojej poruche. Jedine psychiatricka chodím na terapie lieky uz neberiem. Chváli ma lebo som prešla z vracanie 5x denne na 1-3xtýždenne. Ale strasne sa bojím ze zomriem ze ma nájdu mŕtvu v posteli alebo pri záchode . Strasne sa bojím ze po toľkých rokoch sa s tým nedá prestať. Ze ma to zničí....

Žužova to neviem ako je mozne, ale robili mi aj test na potravinove alergie a mam ich. A citim to aj pri jedle, musim si davat pozor co jem. Mala som aj anorexiu aj bulimiu.

Ajja ako je to možné že si nemala žiadne alergie a potom zrazu bác ? mala si Anorexiu alebo Bulímiu ? Ten žaludok to chápem,a rátam stým že mi to neskôr tiež zúčtuje.. on si zrejme musí zvyknuť na to že mu konečne dopraješ a že konečne musí fungovať normálne, možno to chce len čas a bude to ako predtým :)

Amaliee ja ti nemozem zarucit ze si v bezpecnej zone. Nepoznam tvoje telo. Ale ak sa chces vyzdraviet tak ti drzim palce. Urcite je najlepsie vyhladat odbornu pomoc - navyse lekarka by ti urcite okrem PPP pomohla aj s tym pocitom strachu a uzkosti pri liecbe.

Chápem vyznelo to hrozne ale nepýtaj sa lretoze mam stratégiu vracať toľko aby som "este nezomrela". Skor chcem zastavit svoju paniku a úzkosť a povedať si ze nemozem zomrieť ak vraciam len kedze druhý tretí den. Lebo tento strach je deštruktívnym a ničí ma. Ak mi povieš ze som v bezpečnej zóne budem este viac nakopnutá bojovať. Inak sa travime strachom a zamotavám sa do ďalšej depresie ;( som hlúpa viem. Chcem s tým prestať a predlžovať tie intervaly ale zatiaľ je toto vsetko co dokážem.

Amaliee samovrazda to ani v jednom pripade nebola.

Otazku ktoru si polozila si prosim precitaj este raz. Pripadne aj viac krat ... ak takto uvazujes, tak naozaj si kopes cestu do hrobu. Chces manipulovat so svojim zdravim a urcovat svojemu telu kolko este znesie. A chces si to ospravedlnit tym ze to bude "len" tolko...

Možem zomrieť ak by som vracala "len"kazdy druhý den? S tým ze by som nemala podváhu... Tie baby co poznáš zomreli na podváhu telo zlyhalo alebo srdce alebo samovražda?

Žužova to ze si si na svoj stav zvykla neznamena, ze robis pre telo nieco dobre. :-) len si si zvykla, to je vsetko ...

Ano, mozno je to nieco ako popisujes, mozno by som problem teraz uz mala tak ci tak, aj keby PPP pokracovala, neviem a ani sa nad tym takto nezamyslam. Proste to prislo.

Mam velmi znicenu imunitu, co mam zistene u lekarky, mam problem so zaludkom, ktory som si cele roky nicila aj ked vtedy posluchal, teraz mi byva po jedle zle a tazko - musim si davat velmi velky pozor na to co zjem, aby som sa citila dobre. Mam rozne potravinove alergie, ktore som nikdy nemala takze dalsie potravinove obmedzenie. Obcas ma bolieva zaludok, strajkuje. Problem s oblickami, a mnoho dalsieho.

Veci, ktore dufam este budem vediet z nejakej casti zdravou cestou napravit.

ajja,myslíš že telo funguje ako hodinky a ide na doraz až dokým nenastane nejaka stopka? Je to možno niečo ako ked celý týžden človek maká ako fretka v práci (dajme tomu že vykonáva fyzicky naročnu robotu) ,celý týžden to zvláda ,cíti iba malu unavu a ked pride víkend,hlava vie že už je volno,preto dá telu stopku a zrazu človek cíti neskutočnu unavu a je celý rozbitý. Lebo toto mávam často.. je to sranda ako dokáže telo fungovať vďaka psychike..

Ak sa môžem opýtať, aké ťažkosti sa ti objavili počas abstinencie ?

Mna zaráža že ja mam už aj psychiku fajn,zozačiatku som mala depresie,vyčitky z toho čo robím no už som v tom asi 4tý rok a už je mi to uplne jedno,nejak som si na to zvykla...