Pred rokom som sa rozišla s priateľom s ktorým som mala vzťah rok a pol a z toho rok bol plný hádok, proste hrozny. Posledný polrok bol už ok, veľa sme robili čo nás bavilo ale už bol ten vzťah úplne poznačený a ten človek ma iritoval každou maličkosťou a už som cítila že s ním proste nechcem byť lebo sme to spoločne pokazili a ako osobnosť mi nesedel. Rozišla som sa, pre neho to bolo nečakané, aj keď si nemyslím že to bolo až tak prekvapivé. U mňa to proste vyhaslo a nevedela som sa prinútiť s ním ostať. On nepovedal ani slovo aby vzťah zachránil, čo ma len utvrdilo v rozhodnutí. No v priebehu dní som začala randit s iným a neskôr sme sa aj dali dokopy. Samozrejme som bola v rámci známych najväčšia sviňa. Najviac ma štve že ma odsúdili totálne bez chrbtovej kosti ktorí dokážu spávať s kamarátovou frajerkou a potom sa s tým kamarátom baviť ďalej, dokonca ešte viac. Niektorí niekdajší kamaráti sa mi prestali zdraviť, známi na mňa škaredo pozerajú. Mňa to dosť trápi vzhľadom na to akí ľudia ma súdia. Bohužiaľ je to tak, vzťahy občas nevychadzaju a neviem prečo som ja tá zlá. Na každý vzťah, aj ten nefungujúci, treba dvoch, tak prečo ukazovať prstom len na jedného, ktorý sa to rozhodol ukončiť prvý?. Úplne ma depta že sme vysokoškolaci a čakala by som aspoň základnú inteligenciu, ale akosi práve tu sú ľudia ešte zákernejši a hlúpejší a dosť ma to štve. Druhy vzťah mi nakoniec stroskotal na tom že sme nemali skoro nič spoločné, žiadne záujmy, plány...a on mi vyslovene povedal že je so mnou len z ľútosti pretože som mala rodinné problémy. Teraz sa zrazu kamaráti s mojim bývalým a s ďalšími ľuďmi s ktorými sa pritom neznášajú a mňa tá pretvarka depta už len keď okolo nich prejdem na ulici. Teraz zrazu robí veci ktoré so mnou nechcel, zrazu chodí do spoločnosti. A opäť som ja tá zlá, nevie sa mi ani pozdravit, pritom so mnou byť nechcel tiež. Je mi jasné že ani s jedným z nich nechcem byť ale napriek tomu ma mrzí ich správanie. Ani s jedným z ľudí okolo nich nechcem byť kamarátka ale aj ich správanie ma mrzí. Mám kamarátky, kamarátov, ktorí nie sú takí, ale aj tak sa cítim dosť sama, nejak sa neviem začleniť medzi ľudí lebo mám dojem že to skoro nikto nevidí tak ako ja. Neviem či mám len smolu na také prostredie alebo to tak bude všade. Asi najväčšiu zlobu mám v rodine, ktorá ma obvinila z matkinho alkoholizmu a následnej smrti, pričom oni boli tí ktori sa mi smiali celkovo keď som ich prosila aby sa so mnou spojili a mame pomohli. Cítim sa ľahko zraniteľná ľudskou tupotou a zakernosťou a neviem čo s tým, nič ma nebaví, som znechutena a podráždená. Úplne som stratila nádej v ľudí a jedine po čom túžim je milujúci partner, s ktorým si budeme podobní a môžem sa pri ňom schovať pred svetom. Nechcem byt sama ale s ľuďmi tiež nie. Cíti sa niekto podobne?
Medzi (ne)ľudské vzťahy..
underwater, s tými zraneniami z detstva - ty síce nerozdávaš rany druhým ale ubližuješ sebe. Aký je rozdiel medzi tým, keď ubližuješ druhým alebo sebe? Žiadny. Len morálne je viac odsudzované ubližovanie druhým. Preto potrebuješ spevnieť, nebyť mäkká, nabrať sebaVEDOMIE, aby si si viac neubližovala a nepripúšťaa si reči druhých. A neubližovala si viac.
Filip TT ja mam tých zranení z detstva viac než dosť a napriek tomu nemám chuť ich niekomu rozdávať. Snažím sa práve naopak. A keď niekoho proste nemám rada tak na toho človeka kašlem a nesnažím sa mu robiť zlé.
Nazdar, dušík. :o) Nemyslela som to zle, ale tak nie vždy je nedeľa a padne na úrodnú pôdu.
underwater - ľudia si nosia zranenia, obvykle ešte z detstva a rozdávajú ich ďalej
Čau anjelik - moje hmotné ja. Na Mesačného princa musíš ísť s citom.
To tak byva ked ta v detstve nemilovali bezpodmienecne. Zas ta ista pesnicka. Ako tu uz xkrat zaznelo, kasli na druhych, ty sa musis mat rada a niesi na svete pre to, aby si mala vela super znamych, s ktorymi sa budes zdravit. Zameraj sa presne tak na tych skutocnych kamosov, co ostali pri tebe a nezduchli.
Co sa tyka exfrajerov a spolocnej minulosti, no vedz ze je lepsie ukoncit aj kamaratstvo s ex. Na to musia byt ludia skutocne zreli, a to teda vacsina ludi nieje. A netyka sa to len vas dvoch ale aj vasich dalsich priatelov, ti by museli byt tiez dost zreli a vyrovnani, aby nezacali ziarlit, ze sa s ex kamaratite alebo zdravite. Naco je to vlastne? Je to minulost a treba ist dopredu, na svete je az privela ludi, takze vzdy sa najde niekto novy, kto do istej miery nahradi toho, koho si stratila. Vynimkou su len biologicki rodicia. Teraz ta to boli, lebo aj tebe to zranilo ego, poznam ten pocit a trvalo mi velmi dlho, kym som sa z toho dostala. Daj si teraz fakt pauzu od ludi a skumaj radsej samu seba. Vela stastia.
Je naozaj mimo tvoje pochopenie, Mesačný princ, že práve tvojimi úvahami o zle, to zlo podporuješ? Lebo neustálym zdôrazňovaním toho, čo dokola zdôrazňuješ, ten obraz stále viac a viac silnie? Zamysli sa už konečne nad tým. :o) Niekto, kto je skutočne dobrý, nemá potrebu stále znovu a znovu o dobre hovoriť, stačí, že tak žije. :o)
zacat od zaciatku mozes vzdy :)
presne tak, prestan riesit ostatnych a zameraj sa na vlastne chyby.
