Ľudia odo mňa doslova utekajú...

Na prikladoch tvojho spravania ti to ukazali ludia, co odisli a aj ludia tu na fore. Skus pomahat ludom v reale ty. Necakaj zato nic. Tu na internete sa az tak pomoct neda. Za objatie a vypocutie by kazdy smutny clovek dal neviem co. Lebo od psychologa to nieje to iste. Je to totiz jeho praca a bohvie ci naozaj pocuva. Je to tazke, ak sa naozaj citis sam, poznam ten pocit, ale zjavne je to sposob akym si mas uvedomit presne to, co robis zle. Mozno sa ti zda, ze chyby nerobis, ale niekedy je fajn vykaslat sa na to "mat pravdu" a proste len byt s druhymi. Prijat to, ze s tebou nebudu suhlasit a uz vobec nie vo vsetkom ale napriek tomu sa mozete respektovat a mat radi. Uz ti to tu pisali, ze mas akceptovat ich ine nazory, budes musiet zacat od seba a potom sa to ukaze aj u druhych. Nenechaj druhych aby to zvalcoval ich odchod. Je to ich rozhodnutie, nic s tym neurobis, je to tak, ze mame kazdy sameho seba. Aby sa clovek mohol zmenit, a to je to najtazsie na svete, tak to moze urobit jedine sam, nikto to zanho neurobi. Raz prides na to, co robis zle, aj ked to ide tazkou bolestnou cestou ega. Vela zdaru!

dalsi - Najskôr máš pravdu a ak som takýto, tak tu nemám právo byť a nechcem tu byť. Kto písal, že nechcem zmeniť niečo, čo robím zle? Čo ak chcem? A čo ak nič nerobím zle? Len rady na nete mi nepomôžu. Chcel som prostredníctvom tohoto skôr nájsť niečo alebo niekoho, kto by mi pomohol reálne. Ale tak najskôr som sa nenarodil do sveta, kde by som bol pochopený. Možno som taký, ako ma opisuješ ale prečo byť ako väčšina? Asi to bude tak, že budem musieť ostať sám ak sa nechcem meniť. No to pochopenie čo robím zle by mi pomohlo. Ak by mi to niekto reálne ukázal na príkladoch môjho správania. Nie písal o tom siahodlhé príspevky na nete. Je to ako teória a prax. Čo mám z toho, že ovládam ako sa to robí ak som to v živote nerobil?

ale aj tak vďaka za snahu. Ak som takýto tak mám len jednu možnosť a to hľadať tých hluchých ľudí alebo nosiť do konca života masku s tým, že sa nikto nedozvie čo cítim. Ok, najskôr to bude musieť byť takto. Len som chcel vedieť či mám inú možnosť a ukázalo sa, že nemám.

mesacny princ:

Ak mas taketo spravnie v reale, tak sa nedivim, ze ludia od teba utekaju. Lebo to co robis zle, nechces zmenit, len chces, aby ta ludia pochopili.

Mozes byt zlodej, ci seriovy vrah /lebo mlcis a mlzis o dovodoch/ a ked sa niekomu zdoveris, tak asi tazko u neho najdes pochopenia.

CHAPEME TA VELMI DOBRE VSETCI.

Suma sumarum - bez urazky, zhrniem to.

Si "trafeny clovek", podivin, alebo psychicky chory clovek. Ludia ti chcu pomoct, chapu ta, ale ty nechapes ich, nechapes svet, nechapes svoje okolie. No a ak ti nemozu pomoct, kaslu na to - lebo neustale pocuvat, ako ta nikto nechape, nebude nikoho bavit.

Mozes zalozit novu temu a rozoberat to znova, ale pokial sam sa nebudes chciet zmenit, nic sa v tvojom zivote nezmeni. Je blaznovstvo predpokladat, ze ked budes robit vsetko rovnako, ze to dopadne inak.

Ale mozno by to slo. Ak by si si nasiel hluchu zenu, alebo taku s podobnym postihnutim, co nedokaze pocuvat a melie si len svoje, tak preco nie, mozete byt obaja stastni, kazdy vo svojom svete.

Poviem ti jednu novinku.

Ak ta zivot nevie ohnut, bude ta chciet zlomit. A teba uz asi zlomil.

Už ľutujem, že som sem opäť niečo napísal...radšej budem sám a sám sa s tým vyrovnám. presne tak ako doposiaľ.

Podla mna mas depresiu a mal by si to riesit s psychologom alebo psychiatrom.
www.zdravie.sk

A čo ak chyba nie je nikde? Alebo je? V porovnaní s čím? Čo by si považoval za OK stav?
Príde mi to tak, že ty sa snažíš nájsť spriaznenú dušu, máš očakávania a túžby, že raz by to konečne mohlo vyjsť. A dokým to nevychádza, tak si v kolobehu, skúsim to ešte raz vs. končím, obviňuješ sa z neviemčoho..
Ak ťa niekto prijme v celej tvojej úprimnosti, čo ak ty neprijmeš jeho?

Trápi ťa, že ťa nikto neakceptuje, takého, aký si? Prečo ty neakceptuješ toho človeka, že on ťa akceptovať nevie, nedokáže, ..?

Možno je niekedy vhodné zmierniť nároky. Dokázal by si to?

Chyba je aj dakde inde, ludia sa rodia "tabula rasa" to kam sa "dopracujeme" je zvacsa dosledok vychovy, okolia a potom aj nasho vyberu, co sme si z toho vsetkeho "zobrali".. Ono zabalit to je moznost ale nie riesenie.

Nakopat do riti strach, zpalit "zle" presvedcenia uvedomit si, co a ako robim zle a postavit sa znovu na nohy..

Preto sa casto hovori, ze clovek musi zacat od seba. Vo svete je aj dobro len musime holt prestat vnimat iba zlo.

Kludne si urob list veci dobre a zle, vlastnosti, pohnutky atd, vygoogli k tomu daco na co ako popracovat a "pomaly dalej zajdes" .. nevzdavat sa pri prvych nezdaroch

A fakt si skus precitat tu knihu co som na zaciatku odporucil, je tam dost pravd a veci, kt. mozu otvorit oci..

Ak by si si len tak pre zaujímavosť pozrel všetky témy, ktoré si kedy založil, tak by ti musela udrieť do očí jedna vec. Že sa vždy udeje ten istý scénar. Položíš otázku a ľudia reagujú. Naozaj sa snažia, venujú svoju energiu tomu, aby vyskladali pre teba výpoveď, ktorá sa rodí nie v hlave, ale v srdci. Presne tam, kde si ukladajú vlastné spomienky a z nich potom čerpajú. Jednak silu, jednak vedomosti, adekvátne tomu, ako ich tam roky ukladali. To by si mal robiť aj ty. Porozmýšľať, analyzovať, vyskúšať, overiť v praxi, ako tu už bolo povedané. A až potom vyniesť nejaké to rozhodnutie. Ale. Skôr ako sa toto odohrá, ty vždy skončíš s tým, že teba nikto nechápe, tebe nikto neporadí a jediné, čo povieš, ja sa zabijem. Lebo nemám zmysel života. Vieš, ty ho naozaj nemáš, pretože ho v sebe netvoríš. Ty netvoríš výpovede, ty si netvoríš tie pomocné svetielka, ktoré ti žiaria v temnote. Napriek tomu, že ti ľudia, vrátane mňa, zadarmo ponúkajú to, čo ich stálo veľa úsilia. Ty to nijak nevyužiješ a ešte sa divíš, že prečo utekáme?? Nie, nikto neuteká, len ti dáva čas, aby si sa zamyslel. A založil ďalšiu tému. Možno tá bude tou, ktorá ti otvorí oči a srdce. Táto to očividne nebola. Ďakovať nemusíš, ale nezaškodilo by už konečne do osudu vniesť aj niečo lepšie, ako otrávenosť, odmietavosť, urazenosť a následne smútok. Možno tento život na to skutočne nemáš, ale je viac ako isté, že si na toto všetko spomenieš. Potom ti tieto slová konečne dajú zmysel. Ale ja osobne by som to nikdy nevzdala...a nikdy neurážala druhých rečami, že ja za nič nestojím. To im rovno napľuj do ksichtu miesto tvojho ďakujem. Nikto sa múdry nezrodil, ale vyslovene sprosté je sa nechcieť vzdelávať a zbytočne si prejebať život kokotskými úvahami. Tomuto už snáď porozumieš, keď jemným a láskavým slovám porozumieť nechceš. :o)

To sa môžeme zabiť všetci, lebo v každom je nejaká chyba.

Tak Vám ďakujem. Mal som pocit, že je chyba niekde inde ale ak je vo mne a ja ju nevidím a neviem ju preto zmeniť tak nemá zmysel, aby som bol na tomto svete. Ešte raz vďaka.