Zdravim, uz dlhsiu dobu zapasim s jednym problemom. Asi pred 4 rokmi som zazil rozchod po dlhodobom vztahu, dost ma to zobralo, a v podstate odvtedy som nemal poriadny vztah. Z toho rozchodu som sa dostaval asi dva roky, mozno viac, vlastne nedostal som sa z toho uplne, ale mozem povedat, ze z najhorsieho som uz asi rok vonku.
Ale trapi ma ina vec: Odvtedy od toho rozchodu je to so zenami ako keby zakliate, ak sa aj pokusim o nieco, tak to skonci skor ako to vobec zacne, vobec nic nevychadza a je uplne jedno s akou zenou si chcem zacat, nedavno som spravil experiment, stretol som sa so zenou, ktora je len uplne sedy priemer nic extra, slobodna, bezdetna, chce si zalozit rodinu, stretnutie v pohode a ako sme sa rozlucili, tak uz takmer so mnou neudrziava ziadny kontakt, no nic, nevadi, vsak to bol len pokus :) Ale ide o to, ako som uz pisal, je to ako zakliate, nech robim co robim (a chcem zdoraznit, ze na ziadnu netlacim, mam svoje roky aj skusenosti), stale to pada na uplnom nezaujme zien. Ked to tak zhodnotim, moje vseobecne vztahy so zenami su uz takmer na bode mrazu, trva to isty cas no a co je vlastne dolezite, preco som zalozil tuto temu v tejto kategorii: uz dlhsi cas mam pocit, ze upadam do akejsi letargie, napr. stretnem zenu, normalne by som sa zrejme pokusil s nou zoznamit, ale namiesto toho si v duchu poviem \"aj tak by z toho nic nebolo\", proste uz vsetko odpisujem vopred, z toho plynie ta letargia, potom depresie, proste z toho rozchodu a naslednych neuspechov psychika uz tak utrpela, ze mam v sebe vytvoreny silny blok a emocne som uplne vychladol, nedokazem byt k zene mily, romanticky, proste je tam zelezna hranica za ktoru nejdem, vsetko maximalne kamaratky.
Inac na osobny zivot sa stazovat nemozem, som so sebou spokojny, prace mam dost, platovo som spokojny, investujem, buducnost si zabezpecujem, len s tymi zenami je to na bode mrazu.
A preto by ma zaujimalo, ak by tu bol nejaky psycholog, mozu tieto neuspechy, z ktorych plynie ta letargia a depresie viest k nejakym psychickym chorobam? Problem je, ze toto uz trva dlhodobo a vazne sa zamyslam nad tym, ci budem vobec schopny este nadviazat normalny vztah so zenou a vsetkym co k tomu patri. Je mi divne ze barsjaky fetak, socan alebo co este ma nejaku zenu a ja absolutne nic. Pritom si nemyslim ze by som bol nejaka obluda, uplne bezny typ, akych su na uliciach tisice.
Letargia po rozchode
Ahoj,
neviem ako ti poradiť, ale chcela som ti napísať, že absolútne chápem tvoje pocity....Musel si tú ženu veľmi úprimne milovať, keď ti to tak ublížilo...Keby si to bral povrchne, dávno si z toho vyliečený....Nájsť dnes ľudí, ktorí vedia naozaj úprimne hlboko niekoho ľúbiť je tak vzácne a nádherné....Skôr vidíme všade samý opak....mnohí žijú vo vzťahoch a podvádzajú sa kade chodia, kľudne ďalej fungujú....je to odporné, a pritom tak bežné.... Zažila som niečo podobné ako ty....Moc ti prajem, aby si si vedel nejak pomôcť a nájsť znovu svoju vnútornú duševnú silu....
Takto si babu nenájdeš :)