dnes mam narodky. 37 rokov. a neviem co s tym. som uspesny, sikovny chlap, co-to som v zivote dosiahol, pochodil som svet, dlhe roky som pracoval v zahranici, mam vlastny byt, som samostatny, mam spolocensky velmi zaujimave prace, ktore ma bavia a som v nich uspesny, ludia o mne hovoria ako o uspesnom mladom muzovi, vzdelanom, dobre vyzerajucom, spolocenskom, komunikativnom vtipnom, sarmantnom, s ktorym nie je nuda..... tak kde je chyba ? som v podstate uzavrety, introvertny typ, s obavami na zacatie vztahov kedze na rozdiel od prac si po ludskej stranke velmi neverim. a tvarit sa pred svetom, ze som uplne ok, nad vecou, usmiaty, prezentovat sa, prednasat, to vsetko mi berie neskutocne vela vnutornej energie a po kazdom uspechu som uplne na dne. to premahanie ma vela stoji, nici ma to, ubija. miesta uplne az na doraz. nevychadzaju mi vztahy so zenami a to by som pri svojej praci ich mohol mat kopu. bojim sa, ze nezvladnem rolu chlapa vo vztahu, nebudem vediet menezovat vztah, zlyham ako muz, ako chlap.... mam narodky, v podstate ked to clovek nema na facebooku napisane, tak sa na to vsetci vykaslu. instantna doba. niekedy sme si volali, pisali, dnes sa da iba "vsetko najlepsie" na plochy. vybavena vec. nasim z mojho veku uplne prepina, maju tak sikovneho syna, s ktorym nikdy neboli problemy. viete, ciste jednotky, poslusny, dobre som sa ucil, vyska, praca. ideal. sen kazdeho rodica. ja ani neviem ako som to robil. sam to zo mna islo, na nic som netlacil, vsetko som akosi nejak automaticky zvladol. zrazu ma syn 37 rokov a nema deti, nema rodinu a tlacia nanho. uz som si dnes vypocul svoje. som tu sam doma, nemam to s kym oslavit, rovnako ako vsetky predosle narodky, ludia nezavolaju, nenapisu. neviem co mam robit. uplne strateny si pripadam. v pondelok musim nahodit fazonu, prepnut sa do uspesneho modu, menezovat a riadit ludi a veci a vsetko musi klapat. to viem, to dokazem. ale zlyhavam vnutri, sam v sebe. budim sa v noci o druhej s tym, ze preboha preco som sa, vediem vnutorne monology a dialogy do rana o sebe a so sebou a som z toho zniceny. nechcem skoncit zle len mi je niekedy uplne zle zo seba. uz nech tento den skonci, nech je po vikende, nech uz idem do prace, nech uz sa nemusim vidiet v zrkadle, rozmyslat nad sebou, nech uz robim to co aspon ako-tak zvladam a kde mi to ako-tak ide. v piatok padnem a bude mi opat uplne zle zo seba. nechcem skoncit zle, mam znamych, ktorym mozog bezal rychlejsie ako tento svet, boli prilis mudri, chytri, inteligentni pre tento svet a ujasnili si v sebe, ze do tohto casopriestoru sa nevedia zaradit a tak sme potom rozsypavali ich popol. ja nechcem tak skoncit, len coraz castejsie mi tento cin pride pochopitelnejsie a terminalnejsi. a toho sa strasne bojim.... takze vsetko najlepsie si prajem, snad sa mi zemegule lepsie toho roku otoci....
Dnes mam narodeniny.....
URI-všetko najlepšie k ďalšej nepozornosti. :)
Pekný deň. :)
Tvoj príspevok má ro a ja som si to všimla len teraz. Tak je všetko pasé...No tak si k nepozornosti aspoň zagratulujem...
Ja som tiež práve dnes narodeninová. Ale vo veku Tvojej mamy. len Ti chcem povedať, že mám syna od teba o rok mladšieho s tým, že čo o sebe píšeš akoby som ho videla. Jemu pomohli rozhovory so mnou, pretože otvorene o sebe sa nemôžeš baviť s nikým cudzím. On má tú výhodu, že žije v zahraničí a tak je vďačný za tú možnosť. keby sme boli denne v kontakte, neotvoril by sa tak. No a teraz o tom, čo by ti možno vedelo pomôcť. Skúšaj, skúšaj a zas len skúšaj o kontakty s dievčatami a neboj sa odmietnutia. Hľadaj v sebe odvahu byť taký aký sa vnútorne cítiš. Nič zo seba nestratíš, ani vážnosť, ani renomé. Všetko s mierou ale netvár na na iného, než si. V živote to neplatí. Ukáž sa aj s chybami, dovoľ, aby ti niekto povedal aj to, že si napríklad trápny, nauč sa to prijímať, a to čo dobré budeš počuť to si ukladaj na horšie časy, pomáha to prežiť. Ženy majú 6 ty zmysel a vycítia, že to hráš a väčšinou to preto vo vzťahoch stroskotáva. No a tej, ktorej sa niečo na tebe nepáči daj kľudne zbohom a chod ďalej. Tá vyvolená ťa dokáže akceptovať a to spoznáš.V mojom veku som prišla na to, že ak máš mať dobrý pocit po rokoch zo seba nebude to ani kariéra, ani peniaze, ani sláva...ale vzťahy, to, že ťa niekto prijme a bude s tebou rád či tak alebo inak. Lebo ostatné treba tiež ale nieje to prvoradé. Tak gratulujem a prajem veľa odvahy ku vnútornej zmene, ktorú musíš za seba urobiť len ty sám.
Asi tak ako pises, pomlckovy..
A k autorovi prispevku. Pozri, ake fajn babenky zienky sa Ti tu ozvali. Mal by si skusit si s nimi popisat, aspon to a mozno casom sa aj stretnut. Nehanbi sa za nic. Praveze mas tu vyhodu, ze dotycne uz toto o Tebe vedia. Takze nemusis sa na nic hrat, k nicomu nutit ci sa premahat. O to menej zataze si tym budes do pripadneho vztahu niest v rovine, ze sa mas vnutorne odhalit, obnazit..atd. Mozno sa citis teraz zranitelnejsim. O to vacsi nepokoj to v Tebe mozno vyvolava kedze navonok pred inymi..musis byt a aj si..silny rozhodny suverenny atd. Aspon to skus. Zuzi atd. Proste nemas co stratit..len ziskat
Som zvedavy Zuzi, koľko men of scienov sa Ti ozve :)
ahoj, volám sa zuzka a mám podobný problém. Ukončenú vysokú školu, pracovné skúsenosti zo zahraničia a dobrú prácu. To, čo mi chýba je vzťah.... Mám za sebou dva dlhšie vzťahy ktoré nevyšli. Zdá sa mi, že nájsť si partnera, pri ktorom bude človek šťastný je v dnešnej dobe priam zázrak. Tí, ktorých sa táto situácia netýka to asi ťažko pochopia, alebo sa vžijú do tejto situácie. Nájsť partnera po 30-tke ktorý je slobodný a vyhovuje tvojím predstavám a navzájom si aj sympatizujete a je tam chémia je veľmi ťažké.... Som spoločenská, mám rada šport, ktorému sa aj venujem, študujem cudzie jazyky, mám rada kultúru, cestovanie, bowling, kino, prechádzky a je toho ešte oveľa viac...Mám veľa kamarátiek, ale tak partner mi chýba.... Ak myslíš môžeme si vymeniť kontakt a len tak si popísať... mne by aspon dobre padlo občas prehodiť zopár slov s niekým iným ako len s kamarátkami a kolegami. Tak ak myslíš, kľudne napíš, môj e-mail je molnarovazuzi@gmail.com
Citam Ta az dnes..teraz..
Vsetko najlepsie Ti prajem z hlbky mojho srdiecka. Nepozname sa..no citim s Tebou vo vsetkom..co si napisal. Bude dobre, uvidis a hlavne si ver. Lebo na to proste mas. Na vsetko, co si zaumienis. Ako povedal Ben Okri..najuzasnejšia vec na nas ludoch je schopnost tvorit prekonavat vydrzat menit sa, milovat a byt vacsi ako nase utrpenie..
S dňovým oneskorením prajem všetko najlepšie k narodeninám, man of scien.
Mám podobný vek, opačné pohlavie :), podobnú situáciu a podobne ako ty sa aj cítim. Až na to ukončenie o ktorom píšeš, pretože napriek všetkému mám radosť zo života. Ani na konce už nepomysli a napíš kontakt na seba. Som si istá, že si fajn človek, budem rada, ak si napíšeme.
Dodatočne ti prajem všetko najlepšie. Neviem, či vnesiem do diskusie niečo nové, ale to, čo si hovoril, mi bolo veľmi blízke. Kedysi. Tiež som introvert, ale moja profesia stojí na komunikácii s ľuďmi. Nie je to mojou prirodzenosťou, ale naučila som sa to a som v tom dobrá. Približne v tvojom veku som mala dom, chatu, postavenie, peniaze na účte, 15 minút slávy, kopu nápadníkov, ale žiadny poriadny vzťah. Iba prestárleho rodiča o ktorého sa treba starať. Ticho domova mi bolo oporou, ale aj príťažou. Pár sľubných vzťahov stroskotalo na mojom strachu, nevedela som si ani predstaviť, že do môjho starostlivo vybudovaného sveta privediem cudziu osobu, a už vôbec som sa toho nechcela vzdať a ísť za niekým niekde inde.
Všetko to padlo, keď som spoznala naozajstnú lásku. Pravda, nie zo dňa na deň, na to som už mala príliš silné korene i strachy, ale postupne. Spätne si uvedomujem, že mojou najväčšou chybou bolo očakávanie, že životného partnera stretneme v rovnakých vodách. S rovnakým postavením, vzdelaním, v rovnakom veku, s rovnakým profesionálnym zameraním, bydliskom - tak nejako sme nastavení, že sa obzeráme potom čo nám je známe a blízke. Keď som sa s manželom zoznámila, ani som ho neregistrovala, toľko tam bolo rozdielnych faktorov. Spájal nás jedine spoločný koníček, ktorý nás aj zoznámil. Ale tie nesmierne rozdiely sa ukázali ako marginálne oproti tomu, čo nás dalo dokopy. Stačilo tomu dať šancu, trochu popustiť zo seba a trochu darovať, spraviť jeden malý krok, a ostatné už išli samé - a tie rozdiely sa postupom času utriasli.
Možno aj na teba niekde o 300 kilometrov ďalej čaká o 15 rokov mladšia predavačka či chudobná študentka, ktorá ešte netuší, že ak dáš svojmu srdcu šancu, ona sa stane tvojím osudom a neskôr rovnocenným partnerom, s ktorým vybudujete nádhernú rodinu a krásne zostarnete.
Ešte raz, všetko najlepšie tebe aj tej, ktorú raz vpustíš dnu.
Sledujem tuto diskusiu, okrem ineho ma zaujalo toto "v praci som sice sef ale ludsky, empaticky, priorita je rozumiet ludom, chapat ich, vytvorit podmienky aby sa citili dobre, aby sa necitili ohrozeni... ale neviem co dalej". Rozmyslam nad tym. Mam pocit, ze vacsinu casu si taky ako opisujes, ale nie si autenticky, nie si sam sebou. A mozno po tych rokoch uz ani nevies aky si, ked si sam sebou a to je problem. Nikto na tomto svete, ani ten najvacsi dobrak, nie je len dobry, v kazdom z nas je aj nieco menej dobre, nieco co moze byt vnimane ako negativne, ale to nas robi ludskymi. Neznasam tych nekonecnych dobrakov, co sa pasuju do pozicie, ze su len dobri, len pomahaju, len chapu ostatnych, vzdy 24 hodin denne, vzdy len pomahaju. To je poza, kazdy, kazdy si aj zanadava, kazdemu obcas vsetko lezie na nervy, kazdy z nas si niekedy mysli aj zle veci, je to len vec toho ze si to pripusti. Neznasam teorie o neustalom pozitivnom mysleni a spravani, lebo ak by sme to chceli robit, po case prestaneme byt sami sebou, nemozeme byt 24 hodin len poztitivni a umiati, to uz potom nie je realita ale naucena poza. Mozno musis najst svoju skutocnu podobu, ze niekedy si proste aj nahnevany a tvoji podriadeni to vidia a cita, za mas aj zly den, vtedy by si bol autenticky. No a ked chces zazit znovu lasku, musis za tym ist. Sam na bicikli ju asi nestretnes, ani ked budes naplno plavat. Stretnes ju, ked mozno trochu zvolnis a zacnes intenzivnejsie vnimat svoje okolie, ludi co sa tam pohybuju a das im sancu aby ta stretli, aby sa s tebou mohli dat do reci. Ako som povedala, pocas vykonu na bycikli sa to asi nestane, ani pocas behu osamote, stane sa to vtedy ked ty budes v pohode, ked nebudes mysliet na vykon a pracu, ked budes vyzarovat nieco, co niekoho pritiahne. Musis byt vtedy ale sam sebou, nebyt chapavy, empaticky, mily, usmievavy, lebo taky treba byt a tak si sa to naucil, ale mily preto, lebo sa tak citis a ze taky si.Potlac svoju racionalitu, otvor usi, oci, vsetky svoje zmysly aby si mohol vnimat naplno vsetko co vidis, pocujes a citis, uvidis zrazu prekne veci, co si doteraz nevidel, lebo ti branil rozum
