Ahojte :-D
Mám 20 rokov a dostal som sa do druhého ročníka na výške. Lenže môj problém je, že už v prvom ročníku ma študium na vysokej škole nebavilo. Chodil som tam nerád, ale úspešne som 1.ročník dokončil. Lenže teraz sa mi už vôbec nechce ponoriť do kníh a učenia. Pripomínam, že ma do štúdia na vysokej škole nikto nenútil rozhodol som sa sám, a asi som mal nejaké chybné predstavy o celej škole. Spolužiaci sa so mnou moc nebavia všetci sa poskupinkovali na alkoholikov a a intelektuálov a ja som uprostred. Nemám moc kamarátov. Na druhej strane nájsť si prácu nie je veľmi jednoduché za nejaký minimálny plat, aspoň by som mal nejaký ten peniaz. Ale je tu aj niečo iné a to sú rodičia. Mám ich veľmi rád aj mamku aj ocina, podporujú ma, dali mi všetku svoju lásku, starali sa o mňa dobre ale netušia, že v tom mám nechuť. Opakujem,že ma nenútia dokončiť školu, len viem, že ich nechcem sklamať lebo mi veria. Sú to jediné čo mám a keby som ich nemal, nemám ani kde bývať. Nemám ani frajerku, čo ich tiež veľmi mrzí. Neustále od nich počúvam ,,kedy si už nejakú nájdeš si mladý a bez vzťahu, veľmi by sme boli radi keby sme ťa videli po boku nejakého dievčaťa" Viem, že s časti majú pravdu, ale ja som voči dievčatám veľmi hanblivý a bojazlivý a vždy im odpoviem, že to nie je také jednoduché a tak. Možno je to tým, že sa od rodičov pomaly odvraciam, ale citová väzba je veľká, keby nemám ich nemám nikoho. Moje otázky sú: je možné, že city k druhej osobe menia charakter človeka? Mám si tu školu dokončiť a urobiť to aspoň pre nich? Alebo mám skončiť školu a isť niekam robiť za málo peňazí? Lenže ja ich nechcem vidieť nahnevaných a smutných. Ja fakt neviem ako či tak či tak. potrebujem pomoc. Ďakujem za názory.
Moje pochybnosti
ale ja neviem ako im to mám dokázať.
Ano, pretoze rodicom nejde o to, ci dokoncis skolu, budes mat dievca, ale chceli by ta vidiet hlavne stastneho.
Stastny neznamena mat to, co chcem, zit zivot podla vlastnych predstav. Musis sa naucit byt stastny napriek tomu. Pozri sa na ludi, hlavne deti, ktore maju nejaku vaznu chorobu a napriek tomu dokazu byt stastne, pretoze ziju. Vazia si to, ze ziju.
Zivot je krasny aj ked nie je podla nasich predstav.
a ešte niečo k tomu, keď ma vidia veľa krát smutného netušia z čoho..veľakrát som počul ako sa rozprávajú a vravia, že náš syn sa nevie tešiť z vlastného života, čo je aj pravda...
Ja viem ja som si vždy rodičov vážil a vážiť si ich budem, veľmi ich ľúbim len mam taký pocit ako keby ma brali stále za malé dieťa.. A preto si myslím, že chcejú pri mne dievča a to ich podla mňa mrzí...
Ďakujem za rady...a s tou skolou sa teda nejako popasujem
Nauc sa dokoncit to, co si zacal. Jednoducho dotiahnut veci do konca. Lebo v dospelom svete to tak chodi, ako to tu uz bolo spominane, nerobime len to, co nas bavi, takyto luxus je dopriaty, len malo vyvolenym. Ak chces prezit musis si urobit z nudze cnost. Neznechucovat si veci este viac, ale najst aspon nieco pozitivne a na to sa zamerat. Mal si iluzie a tie pominuly. Nepochopim ludi, ktori v druhom rocniku rozmyslaju, ze sa na to vykaslu. Pochopim to v prvom rocniku, vratit sa z kratsej cesty, no v polovici by som to uz dotiahla. Samozrejme je to na tebe. Nikdy nevies, kedy sa ti to zide. Do skoly nechodis kvoli spoluziakom, ale kvoli sebe. Spoluziaci a ani kolegovia nie su priatelia a netreba si ich prilis pustat k telu. Ver mi, ze vyska je velmi dobra pre tvoj dalsi rozvoj a zivot. Okrese ta a zoceli.
Si mlady, nemas co stratit a za cim sa ponahlat. Pracovat budes este do 65r. Ak sa toho pravda dozijes. Praca ti neujde. Si schopny. Dokonci skolu hl.sam pre seba. Popritom si najdi daku brigadu a budes mat aj dake to vreckove. Po skole mas este stale cas vypadnut do zahranicia ci tak. Je pekne aky mas vztah k rodicom. Udrz si to. A na vyske mas viac sanci spoznat daku dievcinu, alebo niekde v studovni, v kniznici. Nestresuj. Si mlady, cely zivot mas este pred sebou aj co sa prace kariery zien vztahov ai tyka
V zivote ta vela veci "nebude bavit" ale proste si nimi prejst budes musiet.
Ano mas moznost s tym seknut a vykaslat sa na skolu, no v tejto dobe a tu na slovensku by to bol hodne zly krok.
Co sa tyka holky, to ta az tak trapit tiez nemusi, mas iba 20 ..
To alkoholici vs. intelektualy tiez si to slusne zaskatulkoval.. Urcite kasli na tych co su v prvej, a z druhej si skus najst jedneho/u dobreho kamossa.
1. je možné, že city k druhej osobe menia charakter človeka? : z dlhodobeho hladiska ano, zmenia ta
2. Mám si tu školu dokončiť a urobiť to aspoň pre nich? : Dokoncit, ale nerob to sposobom "pre nich" ale pre seba..
3. Alebo mám skončiť školu a isť niekam robiť za málo peňazí? : Nie,, teraz frfles na skolu, si myslis, ze ked budes robit niekde trogla za minimalny plat tak budes happy ??
4. Lenže ja ich nechcem vidieť nahnevaných a smutných .. to je normal, ked mas dakoho rad..
Moc sa nad tym celym zamyslas, ano veci co sa nas snazia v skolach ucit "zzzZzzzzZZZzZz..." Ale ked uz bude ten titul uz hned budu s tebou ludia aj inak jednat.. hlavne co sa prace tyka..
Tiez tym, ze sa ucis aj ked mozno nasilu a veci co ta nebavia / nezaujimaju.. Pracujes s a na tvojom mozgu co ti tiez v buducnosti dost pomoze, budes si viac a lepsie pamatat lahsie chapat atd..
Nech sa rozhodnes pre alebo proti stale to moze mat happy end, tak drzim palce
No neviem či je dobrý nápad nechať si radiť od cudzích v tomto. Každopádne si poriadne zhodnoť každú radu...
Ja som dokončila výšku, ktorá ma vôbec nebavila. Tak ako som sa na ňu tešila, taká som z nej potom bola na nervy. No nevedela som čo iné, tak som dokončila. Profesijne mi toho veľa nedala, keďže som sa v tom obore vôbec nenašla. Chvíľu som v tom robila, ale tak som to uzavrela, že stačí. O titul mi až tak nešlo, ale po gymnáziu sa zíde nejaký odbor... :)
Neviem či to ľutujem. Bola to náročná škola, ale stretla som tam svojho terajšieho manžela a tak :D Tak asi to malo svoje dôvody :)
Vzdelávať som sa ale po čase chcela opäť, lebo ako vravím, tá škola mi bola na nič...
Neviem aký máš plán do života. Čo by si mohol už teraz robiť. Či by ťa iná škola bavila viac. Rodičia si určite prajú pre teba lepšiu budúcnosť, tak by sa možno mohli obávať toho ak skončíš školu. Aj keď dnes je toľko vysokoškolákov, že titul už asi moc neznamená a na mnoho miest je potom človek prekvalifikovaný... Veď tak pred tým než urobíš rozhodnutie sa môžeš s rodičmi porozprávať o tom, ako to vnímaš a že nevieš čo ďalej. Poznajú ťa a možno budú mať nejakú radu, nápad...
