Bojím sa o moje dvojčatá

Majka 70, si správne a inteligentné dievča, pochopila si to a správne si sa rozhodla. Musia držať spolu nielen oni, ale vy všetci navzájom. Veľa sa s nimi o tom všetkom rozprávaj, vysvetľuj, hovor, čo Ťa trápi, čo chceš, že keď sa takto k sebe chovajú ako si navzájom ubližujú, a tým aj Tebe, ako Ťa to všetko nesmierne trápi,...Pýtaj sa, prečo to robia, čo pritom cítia, ako sa navzájom po takej škriepke cítia, čo ich konanie môže vyvolať, nech si uvedomia, že aj oni sú už zodpovední za svoje konanie,...A hlavne buď trpezlivá, lebo sú už aj v puberte a dohliadni na to, aby tieto Tvoje pravidlá rešpektovali všetci príbuzní a nerobte medzi nimi ŽIADNE ROZDIELY. Prajem Ti, aby sa Ti Tvoje želania vyplnili na 100%, a keď Tvoji chlapci dospejú, pozerala sa na nich s hrdosťou v očiach a radosťou v srdci, že máš nielen inteligetných a úspešných synov, ale že majú aj srdce na pravom mieste.

Ďakujem velmi pekne za tieto rady. Bola som v koncoch.. Pokúsim sa ich dať na rovnakú školu a zbližovať ich aby si uvedomili že ja tu nebudem navždy a oporu budú musieť hladať v sebe, lebo sú bratia

Majka 70, vo všetkom je háčik, ale Ty si ich matka, Ty ich vychovávaš, musíš zatiaľ o nich rozhodovať a niesť aj následky za svoje rozhodnutia. Škoda, že si nezakročila už skôr, mohlo sa čo-to vyriešiť, ale ani teraz ešte nie je neskoro. Rozmysli si, čo chceš, či podporovať a rozvíjať IQ len jedného syna, alebo nerobiť medzi nimi rozdiely a dať váhu na rozvoj citovej, vzťahovej oblasti. Sprav pre to maximum, aby si raz nemusela trápiť, že si nespravila všetko, čo si mohla, mala, čo bolo v Tvojich silách. Talent ani jedného chlapca sa nestratí, môžu navštevovať krúžky, kde ho plne rozvinú, ide len o to, čo z nich chceš mať - chladného "vedca",...alebo inteligentného ČLOVEKA. Ja by som s tým žiaden problém nemala, posadila by som ich oproti sebe a urobili by sme si "čiernu hodinku" s tým, že najdôležitejšie by bolo to, čo by som im na záver povedala ja. A vonkoncom by ma nezaujímalo, že môj syn/synovia majú vyššie IQ ako ja, museli by sa môjmu rozhodnutiu podriadiť. Tiež by som zaviedla pravidla a kľudne, ale dôrazne im vysvetlila aj niektoré iné skutočnosti : 1. môj dom, moje pravidlá, 2. pre nedodržanie týchto pravidiel hrozí to a to, 3. zatiahla ich do domácich prác, 4. ozrejmila ich trestnú zodpovednosť,...A v žiadnom prípade neustúpila. Je to len a len na Tebe...

Ich hádky začali už ked mali 10. Myslela som že sa iba podpichujú alebo také niečo. S tou rovnakou školou.. Nie som si tým istá lebo na základnej boli spolu a podla učiteliek to s nimi bolo neznesitelné. Tomáš ktorý chodí na obyčajnú strednú školu si už zvykol na pomalšie tempo spolužiakov ale neviem či by si aj druhý zvykol na učivo a deti. To čo hovoríš dáva zmysel ibaže je vo všetkom nejaký háčik :(

Pred rozdelením nemali takéto problémy? Ak by to bolo na mne, tak by som ich nechala na jednej škole, nerozdeľovala by som ich. Mám taký pocit, že im toto zhoršilo vzťahy, ale môžem sa aj mýliť. A dušu nemajú jednu. To, že sa tak tvária pred psychologičkou, je odrazom ich inteligencie. Tiež by som teraz spravila všetko pre to, aby sa ich vzťahy zlepšili, vonkoncom ich nerozdeľovala, zapísala do rovnakej školy, lebo ich vzťahy by mali u mňa prednosť pred ich inteligenciou. Ale sú to Tvoje deti, Tvoj život, môžeš mať iné priority,...Takže treba prísť na príčinu ich rozbrojov a potom podľa toho začať konať. Mohla by Ti v tom pomôcť archetypologička Somezeda.