Ahoj. Potrebujem poradiť,pomôcť. Som už na dne a neviem sa nijako pohnuť ďalej. Začnem asi takto. S priatelom sme spolu 2roky aj 2mesiace. Všetko bolo krasne, super. Vzťah mal priebeh ako z filmu na všetko sme šli pomaly, nehrnuli sme sa rychli do vztahu, randili sme a tak.. Jasne, mali sme aj tmavé chvilky, ale vsetko sme vzdy vyriesili. Po roku aj niečo vzťahu, t.j. v oktobri cca 2014 som začala brať HAK, a odvtedy som začala byt strašne precitlivela, vybuchovala som za kazdú cenu, bolo to hrozne ale vydrzal to so mnou. Je mily,pozorny, uzasny. Mala som problemy aj doma s rodicmi, a bola som rada ze mam niekoho kto mi pomahal, podporoval , planovali sme spolocne byvanie, deti, svadbu, vsetko spolu. Ale nastal zlom, zacala som chodit ku psychologicke, s rodinnymi problemami, ktore sa nakpniec vyriesili, ale zacala som pocitovat problemi vo vztahu. Neviem preco, nemam na to dôvod. Pred mesiacom, zaciatkom jula som HAJ vysadila a čakala že sa to zmeni, no stale trpim depresiami, zachvatmi uzkosti, uz beriem aj antidepresiva a bojim sa ze o priatepa pridem. Neviem ci zo mna ta laska nepominula, citim sa tak domiesane , opisuje sa to tazko. Proste hrozne prazdno mam v srdci. Kazdy vravi ze je to este z HAk a ze sa to upravi , ale aj tak mam pocit ze mi nieco chyba. Nechcem zahodit tak dlhy a krasny vztah do kosa. Ale tieto skoro dva mesiace som uz na dne mojich sil, vsetkp mu hovorim, podporuje ma a hovori ze to prekoname ale bojim sa ze to nezvladnem :( neviem ci mame len krizu zo stereotypu ze sme si na seba zvykli. On hovori ze ziadnu zmenu v mojom chovani nevidi, ale ja ju citim a hrozne sa trapim. Prosim poradte co mam nemam robit, ci to este odoznievaju pocity z hak. Ak mal niekto nieco taketo podobne prosim napiste nazory budem rada. Dakujem.
Neviem čo ďalej
Cítim s Tebou. Z môjho prípadu ale aj z iných viem, že zlepšenie sa deje postupne a pomaly. Zlepšeniu som ale musel sám pomáhať a premáhať sa...je to náročné obdobie.
Človek potrebuje aj samotu ale rozhodne sa tomuto nutkaniu nepoddávaj. To by si sa len zamotávala do svojho smútku.
Píšeš, že s priateľom je Ti lepšie, tak s ním buď. Mne to tiež veľmi pomohlo, keď som vtedy bol s dievčaťom, ktoré som mal rád, aj keď sme vtedy ešte nechodili spolu, len som bol rád tam, kde bola ona.
Ako som už písala, vie o všetkom som k nemu nadovšetko uprimna, to je predsa zaklad. Ale ajtak neviem ako dalej, proste neviem sa nijak vyhrabat z toho dna.
Pauza vo vzťahu nejestvuje, presne tak ako voľný ,,vzťah,,
Som stará škola a mám zato, že by si mu to mala všetko povedať tak, ako to cítiš, alebo mu ukáž túto tému.
Rovnake pocity začínam mávať aj ja. Prijala by som aj pauzu vo vztahu, lenže priatel hovori že môže nastať to že stratime sa, odcudzime a zanevrieme na seba a to nechcem. Ale mam pocit ze chcem byt sama , najradsej by som bola len doma so stiahnutymi zaluziami v tme a nikam nevyliezala.
Ja som mal ale iný typ depresie. Nevystupoval zo mňa smútok, ale stratil som elán a tiež sociálne schopnosti - nevedel som sa rozprávať s ľuďmi, nechcel som byť vôbec v ich prítomnosti, chcel som byť len sám.
Som sa to všetko znovu pomalými krokmi učil.
To ste ma teda nepotešili. Bojím sa, ak to bude dlhšie ešte trvať, tak stratím priateľa, a tým stratím všetko. Už teraz nemam chuť do života. A všímam že mam tendenciu stale byt smutna a mysliet na negativa. Neviem byt optimisticka a pozitivna preto sa bojim ze v tomto zachvate sa rozideme.
Tak chvala Bohu neberieš ani antidepresíva ani homeopatiká.
V mladosti som tiež prežil depresiu. Zlepšovalo sa to pomaly, asi 5 rokov to trvalo, kým som sa z toho dostal na normálnu úroveň. Ale neužíval som nič.
Ako som uz vyssie pisala, chodim na sedenia ku psychologicke, ktora mi ich doporucila. Je to vytazok z lubovnika, ktory ma mat antidepresivne a upokojive ucinky. Ale moc nepomaha..
Neviem, uz asi budem vyzerat trapne, ale "homeopatika na prirodnej baze" je asi taky oxymoron ako gulaty stvorec.
Ak to su homeopatika, tak nie su na prirodnej baze a ak su na prirodnej baze, tak to nie su homeopatika.
"homeopatika na prirodnej baze" neexistuju. Asi ta to prekvapi, ale homeopatika su cisty okultizmus. Obvykle sa v nich nenachadza ani molekula ucinnej latky a ak maju nejaky ucinok, tak jedine nadprirodzeny.
Homeopatika su vyhodene peniaze. Ak si bola aj na sedeni u homeopaticky, ktora s Tebou urobila ten ich pohovor, tak to je bohuzial ten horsi pripad, to moze mat psychicke dosledky.
Je mi to jasne, a uz to lutujem, keby viem vidiet do buducna, nebrala by som ich. Antidepresiva ale homeopatika, pen na prirodnej baze,tiez nechcem do seba pchat oblbovaky .. Len uz neviem co daleh, neviem co sa so mnou deje, rozhadzalo to moje pocity nalady myslienky postoje,vsetko. Psychologicka tvrdi ze ide na mna aj dospelost a povinnosti si zacinam uvedomovat. Len mechapem preco to vnimam len vo vztahu s priatelom. Modlim sa uz aby sme to zvladli a vydezali ale aj to sa bojim ze mu zacnem liezt na nervy ked len kazdy den pocuva ako mi je zle, aka som domiesana, ja viem ze ho to trapi takisto ale nechcem to riesit to rozchodom. I ked som uz na dne.. Niekto pise ze to prejde po 3mesiacpch iny ze tp trva aj rok.. Ak to bude dlhsie takto, skoncim na psychiatrii.
