Ako byť sebavedomejšia a smelšia?

podla mna, aspon to mam tak za dlhe roky s uzkostami, fobiami, depresiami, odpozorovane, ak ludia ktori nimi trpia nie su pod tlakom ich odstranovat, tak sa to odstranovanie tychto problemov natahuje sposobom jeden krok vpred, dva dozadu.
Naopak ak su pod tlakom (napr. niekto ma existencne problemy a musi sa zamestnat, musi zotrvat v praci, nemoze z nej len tak odist aj napriek tomu ze sa medzi kolegami v socialnych situaciach neciti vobec dobre) tak jednoducho robia kroky vpred. tie kroky su sice narocne, ovela narocnejsie nez ked maju ten luxus ze nie su pod tlakom, no su aj rychlejsie a efektivnejsie. mam skusenost ze vacsinu ludi to nezlomi pretoze pud sebazachovy zvitazi.
bohuzial takyto tlak zvyknu vytvarat rozne zivotne okolnosti v ktorych sa nenachadza kazdy. preto si ten tlak musi clovek vytvarat v sebe sam, tj. sam sa musi nutit exponovat socialnym situaciam. problem je ze taky clovek ma vzdy moznost aj cuvnut, pretoze je to dobrovolne. ine je to ked ho nutia zivotne okolnosti a on nemoze len tak cuvnut a musi pokracovat.
este ked mu vsemozne pomaha okolie tak ma este vacsi luxus, a sa riesenie jeho problemov o to viac oddaluje. on ma ten luxus nad tym zbytocne filozofovat, papat lieky, hladat vsemozne vyhovorky (niektore fakt sikovne, zalezi od jeho inteligencie a informovanosti).
znie to mozno spartansky, hodime ta do vody a bud sa utopis, alebo naucis plavat. ale je to najucinnejsie a poznam cloveka ktory ma prax ako psycholog uz 40 rokov a tvrdi to iste. a keby sa aj clovek zacal topit, este vzdy je tu ten psychiater s tymi liekmi ako zachrannym kolesom. ale najprv je lepsie sa ucit plavat bez kolesa. po kolese siahnut az ked uz je clovek na tom fakt ze zle. ale aj tento stav treba premysliet a radsej si pred tym polozit otazku - "je to naozaj take zle alebo som v podobnych situaciach uz bol a vzdy som sa z nich po case dostal a pokracoval ?". spomen si kolke take situacie si prezila a neodpalo z teba.
mna v minulosti prinutili zivotne okolnosti prekonavat sa a nemal som ten luxus sa vyhovarat, spekulovat, vyhybat sa, odkladat to, vzdavat to. proste musel som. a jednoducho nepremyslal som nad tym zbytocne. siel som vybavit co bolo treba, siel som do novej prace medzi novych ludi a musel som to urobit. musel. bez premyslania. a tym som si na tie situacie navykol. nic ine mi ani neostalo. a tie strachy a uzkosti postupne casom otupeli. a zacal som vnimat ludi objektivnejsie. vsimal som si ze aj oni su chybujuci, robia chyby, strapnuju sa, este viac nez ja a kolko krat tie moje trapasy ani neboli trapasy len ja som ich tak vnimal.
dnes uz pod takym tlakom nie som a som na tom ovela ovela lepsie ale tu a tam sa objavi uzkost. vtedy mi pomaha ist do toho bezhlavo, bez premyslania lebo to by ma len zabrzdilo. nerozoberam to, nepredstavujem si ziadne katastroficke scenare. idem a hotovo. dalo by sa povedat ze sa niekedy az tesim z toho bezhlavo do toho idem, ze sa prekonavam, ze riskujem, ze skusam nieco nove povedzme. snad mi rozumies

police sa mozno prehybaju ale treba si aj vediet vybrat. prevazna vacsina su len inak podane stare zname veci alebo akoze nove ale v skutocnosti hovadiny.
ty sa v prvom rade nesmies bat urobit chybu. naopak chod do toho s tym ze nevadi ked urobis chybu. ludia neustale chybuju vo vselicom, v komunikacii, vo vztahoch, v praci, vo vsetkom. nie si jedina. ty musis byt ochotna zariskovat. nepremyslaj nad tym, nerozoberaj to, proste to urob nech to dopadne ako chce. ty sa k tomu musis prinutit inak sa nepohnes. najucinejsia je na tento problem totiz prax. ziadne lieky, ziadne filozofovanie, ziadne komplikovane poucky, alebo nejaka zbytocna zdlhava terapia. prax. ty proste musis samu seba dotlacit k tomu ze urobis to coho sa bojis cize komunikovat s niekym novym, ist vybavit nieco do neznameho prostredia, atd.

Police knižníc sa prehýbajú od knižiek, v ktorých rôzni autori píšu návody ako byť v živote úspešný, ako sa života nebáť a byť asertívny. Takže hoj sa zdvihnúť sa zo stoličky a rýchlou chôdzou smer najbližšia knižnica, alebo obchod s knihami....