Uz ste mali stavy, ze vam bez priciny tiekli slze (nielen ked ste sami ale aj medzi ludmi), pocitovali ste tak velky smutok, prazdnotu, obklopeny desiatkami ludi a predsa ste sa citili ako posledny clovek na svete..tak velmi opusteny a sam. Bolest duse, prazdnota beznadej smutok zial uzkost. A chut radsej nebyt, neexistovat. Zit ma stoji velmi vela sil a namahy. Keby clovek proste len zaspal a viac sa uz neprebral. Samovrazda nie je pre mna riesenie (aj kvoli tomu, ze verim zivot po zivote. Poznam pripady ludi ktori si siahli na zivot nevyslo to a oni boli roky postihnuti, v bdelej kome ai). Nic ma netesi, nenaplna, ak ma aj nieco "nadchne" zaujme tak len nakratko, vsetko uz popredu akoby som vedela co ako bude, ako to bude aj skonci a aj tak je. Som sama pre seba ako taky truhlik co vsade bol zazil skusil vie. Akoby ma nic nenaplnalo neuspokojovalo nebavilo (vzdelanie praca kariera studia cestovanie zaujmy konicky kultura umenie ludia sport priroda atd). Mozno len chvilkovo nakratko a zas som kde som bola. Citim sa tu akoby som sem nepatrila, nezapadla. Akoby som zila na inej planete, v nespravny cas a miesto. Uz ako dieta som bola "stara, dospela". Citim hroznu beznadej a smutok z takehoto zivota. Da sa to vobec zmenit? Zit ma stoji tak vela namahy. A to nie je ani zivot ale skor prezivanie. A laska? Pre mna ako keby pojem neznamy. Tak tazky spletity. Milovala som/milujem jedneho muza tak naozaj skutocne len raz..a aj to slo o nenaplnenu lasku..
Naozaj neviem co so sebou robit mam
Neznesiteľná ľahkosť bytia
Gewitter. Pohybu mam az-az. Aj som uplne zmenila svoj zivot. O 180st. Vytazena som maximalne. To nie je v mojom pripade o tom, zeby som nic nerobila, sedela lezala, plakala do vankusa, umarala sa depkami, lutovala sa. Skor ti co ma poznaju obdivuju kolko toho taham a zvladam. A to menej taham ako prv. Uz som nevladala tak privysoke tempo naroky. Polavila som ale stale mam toho neurekom, akoby som zila naraz 2-3 zivoty. Ale dakujem ti za rady a inspiracie gewitter
zivot je pohyb. tak sa hyb. v doslovnom aj metaforickom zmysle. urob zmenu v zivote. aj to je pohyb. teraz sa ti to zda ako blbost, viem, ale mozno sa chces iba lutovat. aj tym si niekedy ludia udrziavaju depresiu. hyckaju si ju, pestuju
da sa to prekonat lahsie nez si myslis. casto si ludia udrzuju depresiu v mysli premietanim si negativnych predstav. tak si nepredstavuj. skus si zacvicit. pohyb ma liecive ucinky. alebo premen depresiu v hnev. nahnevaj sa na to vsetko. hnev je vzdy lepsi nez depresia
Janno82. Dakujem ti. Verim, ze svoj boj zvladnes. Najtazsie je nevzdat to. A dakujem ti aj za kontakt.
Delete2. Dakujem. Ano viem o com pises. Kazdy z nas je neopakovatelny jedinecny. Co plati na jedneho dvoch, nemusi platit na tretieho. Chapem aj ten pritomny okamih. Je to tak niekedy tazke..
Gia25. Mam po tridsiatke. Ja som sa nasla aj v prispevku lahnatsa. Ci on, ty, ja a aj ini..takych nas je tu viac
Uhm: Niesi sama co mas taketo pocity niekedy akoby clovek cital sam o sebe. Kolko mas rokov?
Ono zbytočne by som ti napísal návod a to, čo viem ja. Aj ja som sa presne toto isté voľakedy pýtal. Dostal som odpovede, dali mi dokonca návody ale žiadnu z tých úloh som nedokázal urobiť. U mňa nefungovalo to, čo u druhých, alebo som to robil zle.
Existujú návody a poučky, môžem ti dokonca napísať čo je zmyslom života či absolútne šťastie... No bude to len môj pohľad - nie tvoj!
A preto na toto všetko musíš prísť sama. Ak chceš pomôcť tak ti môžem poradiť ale nie tu, lebo ma zase zmažú za porušovanie pravidiel :D
A pravidlo, že to, čo vyžarujem aj priťahujeme platí úplne presne.
Ak sa potrebuješ rozhodnúť tak si hoď mincou.Nie je dôležité na ktorú stranu minca dopadne ale to, na ktorú túžiš aby dopadla a tú na ktorú myslíš, keď je minca vo vzduchu. A ešte jedna maličkosť. Svet nie je čiernobiely a aj tá minca môže dopadnúť na hranu.
,,nedá sa byť myšlienkou v minulosti a v prítomnom okamihu súčasne... a to je hlavne uvedomenie si v tejto veci, utekajú prítomné okamihy - a stávajú sa nezmeniteľnou minulosťou...,,
Dôležitý je prítomný okamih...nič iné :)
Ahoj,
veľmi dobre viem o čom hovoríš a niečím podobným prechádzam posledný rok a pol aj ja. Zatiaľ tak viac-menej neúspešne. Ale bojujem s tým. A taktiež som už stretol ľudí, ktorí si tým prešli, ktorí to prekonali alebo takých, ktorí si tým tiež prechádzajú podobne ako ja.
Ak budeš chcieť, môžeme o tom popísať viac prostredníctvom emailu. Tu je môj dave82@centrum.sk
