Prepáčte,alemusím sa niekomu zveriť.Mám v živote tri najdôležitejšie osoby ale nikto z nich ma cez svoje problémy nevypočuje.
Mám mamu,ktorú ľúbim najviac na svete.Lenže už som na VŠ,mám priateľa,brigádu, školu.Nemám takmer čas chodiť domov.Viem, že je doma na všetko sama,otec je ignorant a brat v puberte.Chýbam jej a akoby sa nevedela zmieriť,že už som dospelá a pomaly si tvorím nový život. Nevie pochopiť,že musím pracovať a že mám toho dosť veľa.Čaká,že budem stále doma a že budem pre ňu.Ale nestíham to.
Mám priateľa pár mesiacov, idem k nemu bývať na leto.Je mi s ním dobre, ale bol by najradšej, aby som s ním trávila všetok čas. Keď má z niečoho stresy,ako napríklad teraz, tak čaká, že budem pri ňom. Ale mám aj rodinu,čo ma potrebuje a školu,nestíham sa popri všetkom aj učiť na skúšky, aj sa im venovať, aj zarábať.
Moja najlepšia kamarátka, ktorú mám celý život, má ťažké životné obdobie.Nevychádza jej škola, nevzali ju na jej vysnívaný odbor, kde sa snažila dostať dva roky. To,čo robí, ju nebaví a je nešťastná. Navyše má patálie s bývalým.Potrebuje ma.
A ja sa snažím všetko stíhať.Prechádzať školou, pracovať, robiť si vodičák, a byť oporou každému, kto ma potrebuje.Lenže už je toho na mňa veľa. Teraz nestíham pomôcť nikomu, ani sebe, som zúfalá, že nemá kto podporiť mňa a všetci čakajú,že im venujem svoj čas. Každý z nich je zo mňa sklamaný, že sa mu nevenujem.
Každý po mne niečo chce a ja som vyčerpaná
podľa mňa nie je človek pre seba najdôležitejším človekom. To je smutný postoj. Ale každopádne sa potrebuje naučiť si sama seba viac vážiť a nájsť rovnováhu v tom byť tu pre druhých ale starať sa aj o seba.
Dobre si zapamätaj,čo Ti teraz napíšem-NAJDOLEŽITEJŠÍM ČLOVEKOM PRE TEBA SI LEN TY SAMA!Si na rozdiel od nich citlivá, empatická,ale sa nevieš brániť,pomáhaš,vyčerpáva Ťa to,ale všetci okolo Tvoju pomoc nepotrebujú,oni z Teba vysávajú energiu-hádžu svoje odpadky na Teba,im sa uľaví a smrad ostáva na Tvojich pleciach a keď sa ich zásluhou ocitneš na dne,nechajú Ťa tam samu,staneš sa pre nich príťažou.Ak sa urýchlene nenaučíš používať slovíčko NIE!!!,dovtedy Ťa budú takíto ľudia zneužívať.Nakoniec môžeš ochorieť,uprav si vzťahy,odstrihni sa,kašli na ich sklamanie,ich problémy nevyriešiš,a ani Tie matkine.Ľúbiť neznamená "zavesiť sa na niekoho",zneužívať,využívať,vydierať,...To,čo Ty robíš,nezvládne len tak hocikto,nabrala si si toho na plecia veľa-VŠ,práca,...potrebuješ silu na to,aby si to dotiahla do úspešného konca. Nebuď zúfalá,máš našu podporu,zameraj sa na seba,svoj život a neži život tých druhých.
to je také nechcené možno neuvedomelé citové vydieranie.
Poznám to.
Keď druhý človek nevyjadruje len potrebu po mojej pomoci, ale aj viac či menej nepriamo sklamanie.
Ty tých ľudí ľúbiš, a chceš tam byť pre nich no nakoniec sa ty cítiš vinná.
Keďže to sama poznám, dávam si na to pozor, aby keď tu práve niekto nemôže byť pre mňa, aby som mu nedávala za to pocit viny.
Keď to niekto robí mne, snažím sa mu odpustiť (týmto si aj uvedomiť a priznať, že nie ja som vinná), že ten človek práve nevníma potreby druhých, a že prenáša príčiny svojich ťažkostí na mňa.
To že ich to sklame, tomu sa nevyhneš. Pretože to nezáleží od teba ale od postoja daného človeka.
Trochu mám pocit, že si ten "spasiteľský" typ a pritiahla si si tým k sebe ľudí, čo stále veľa potrebujú a ty im to dáš. No ako vidíš, nedá sa to do nekonečna.
Ozaj nemáš nikoho, kto vníma tvoj stres a kto toho toľko nepotrebuje práve? Aby si viac bola s tým človekom...
Kamarátke a priateľovi by som úprimne a otvorene povedala, že nevládzem, že mám toho veľa, a že ma to veľmi bolí, že pre nich teraz nemôžem byť oporou. Ak budú sklamaní, tak bohužiaľ, asi je to sebectvo.
A mama, no, mám to podobne. Tam som to neriešila. Keď sa dá pomôžem a keď nie, tak proste sa tomu v mysli už nevenujem. Len by som sa trápila a to by už vôbec nepomohlo.
každý musí zvládať a žiť svoj život sám. Na to príde veľa mladých ľudí časom. Ak máš sama toho veľa, jednoducho povedz druhým, že nevládzeš, máš toho veľa v škole, práci, doma, s priateľom.. a tiež si sklamaná z toho, že ťa nikto z blízkych nepodporuje, naopak ťahajú ťa dole. Pomáhať môže jedine ten, kto je sám silný a v pohode. Takže sa netlač do niečho, čo je samo o sebe síce ušľachtilé, ale v momentálnej situácii ťa to maximálne zničí a nepomôžeš ani druhým a ešte sebe ublížiš. Takže nepomáhaj, keď na to nemáš energiu. Jednoduché. Sústtreď sa na seba, nech sa ti podarí "vyplávať na hladinu", lebo ak chce topiaci zachraňovať druhého topiaceho, tak to asi nedopadne dobre.
