Mám na mysli takých ľudí, ktorí sa nedajú ovplyvniť názormi rodinných príslušníkov, kamarátov, kolegov, susedov a pod. Tých ktorí majú u prdele čo sa komu páči či nepáči. Tých ktorí aj napriek tomu že im každý káže ako by mali žiť, že by si mali konečne nájsť partnera, oženiť či vydať sa, založiť rodinu, žiť kvázi "zodpovedným dospeláckym" životom. Tých ktorí kašlú a s*rú nato čo si o nich druhí myslia a ako by druhí chceli aby už mali žiť. Tých ktorí nehladia nato aké majú predstavy o ich vlastnou živote iní ale žijú život aký im vyhovuje a aký sa im páči.
Teda tých o ktorých si druhí myslia že idú proti prúdu a zauživaným spoločenským zvyklostiam ktoré sú už od mala vtláčané do hláv detí.
Pýtam sa, lebo ja takých ľudí obdivujem, ktorí si nedajú kydať do života, stoja si za svojím stoj čo stoj a je im jedno že sa to ľuďom okolo nich ani trošku nepáči že sú stále slobodní, bezdetní, užívajú si života a všetko s tým spojené. Sama som sa vydávala na žiadosť rodičov lebo som chodila s priateľom už dva roky a pochádzam z dedinského prostredia, na dohováranie mamy a tety, krsnej som sa nakoniec vydala aj keď som nechcela ale čo si vraj ľudia pomyslia že sa dva roky vláčim s frajerom. Mám dve deti ale ani tie som akosi nechcela. Som rozvedená a takto dopadlo manželstvo ktoré bolo sílené zo strany rodičov. Mala som vtedy 21 rokov a tak som si myslela že rodičia vedia najlepšie čo je pre mňa dobré a nemohla som si vydupať svoje. Teraz to ľutujem lebo som si zbabrala život s manželom ktorý len píjaval s kamarátmi po krčmách a o deti sa nestaral. Ako veľmi obdivujem takých mladých aj starších ľudí ktorí si idú svojou cestičkou aj keď tá nemusí byť tá správna ale aspoň oni to cítia že takto chcú žiť a nie žiť podľa pravidiel a predstáv ľudí ktorí ho obklopujú. Alebo ako moja kolegyňa ktorá sa nechala od druhej kolegyni nahovoriť na rande s mužom len preto lebo to tej kolegyni klalo oči že je ešte nezadaná a má už po tridsiatke. Nakoniec sa z toho chlapa ktorého jej dohodila vykľul gambler závislí na svojej mamičke. No naštastie sa stihla rozísť skôr ako by mali deti. Tiež sa mi neskôr zdôverila že k tomu chlapovi necítila už od začiatku kladné pocity a príťažlivosť ale chodila s ním lebo to bol rod. príslušník danej kolegyni ktorá bola naša vedúca. Takže sa tieť dala dotlačiť do vzťahu s niekym koho sama od začiatku vlastne nechcela.
Prosím neriešte môj život a moju minulosť v tejto téme. Chcem len vedieť vaše názory na tých ľudí ktorí si takto nedajú skákať po hlave od iných ktorým ich spôsob života nevyhovuje.
Ďakujem za prečítanie aj vaše príspevky.
Aký máte názor na ľudí, ktorí idú vlastnou cestou a nedajú sa ovplyvniť inými?
ahoj, vies ja som si vacsinu zivota zatial sla podla svojho (mam 29), ale tiez ma obcas chytilo take ze...hmmm este nemam pracu svojich snov a este nemam staleho frajera ci manzela...lenze ja som zazila uz kopec inych veci co ini nie a robila som vela veci co ma obohatili co mozno ini nechapu... a vzdy ked som prepadala "panike" mi jedna velmi mudra kamoska povedala krasnu vetu..."ked som sa narodila tak si nepamatam ze by som bola podpisala nejaku zmluvu o mojom zivote kde by som mala predpisane co kedy a ako musim spravit. nikde som nepodpisala termin kedy sa mam vydat mat deti, apod..." ano , su zauzivane "stereotypy" co ako a kedy sa vacsinou deje, ale uz aj to sa posuva...mam kaamratky co sa vydavali pred 25kou a su stastne-vyborne! mam kamaratky co maju 29, 30, 34 a nemaju niektore ani frajerov a su stastne-vyborne!...mam kamosky co sa vydali a mali deti lebo mali pocit ze sa to tak musi, alebo ich k tomu tlacila rodina-su nestastne, niektore rozvedene-zle!...kamosi mi hovoria plany do buducnosti stylom- nooo, uz by malo byt dieta lebo by sa patrilo...-tvaria sa pritom kyslo a ocividne to este nechcu, ale spravia to, lebo vedria ze sa tak ma- zle! ludia nadavaju na pondelky lebo nenavidia svoju pracu, ale ostanu v nej , lebo...treba...atd atd...je to tvoj zivot! treba ho zit tak aby si bola stastna ty! viem ze nechces aby sme riesili teba-ale poviem len tolko, verim ze si zazila toho uz dost a vies co sama chces a potrebujes a drzim ti palce aby si nabrala silu a odvahu a vytriasla zo zivota co sa da a zila podla seba a bola stastna!:)nic nie je stratene:)!
môj názor je taký, že je to tak normálne ako dýchanie. Neni ich prečo obdivovať.
Život sa ani tebe neskončil rozvodom a splodením dvoch detí, ešte stále môžeš žiť presne tak, ako si to nestihla v 25-ke.
Žiť svoj vlastný život a robiť vlastné rozhodnutia je jedna zo základných ľudských práv, priam povinností. Nevidím jediný dovod, prečo by to malo byť inak.
Na druhej strane, ty si sa tiež sama rozhodla, že budeš poslúchať, čo ti kážu druhí a nesmieš za svoj život zodpovednosť, nemôžeš ju preniesť na druhých.
Ahoj :-)
V prvom rade si to to ty,ktora uz nema riesit svoju minulost a pekne sa ocitnut tu a teraz v pritomnosti...
Ja som bola tiez ovplyvnena rodicmi a na ich natlak som sa ako skoro 20r.vydala a dnes som uz davno rozvedena a uz davno si nenecham skakat od nikoho po hlave. Vzdy ma nazyvali 'ciernou ovcou' v rodine a vycitali mi,ze som 'ina'...teraz viem,ze to bola vlastne pravda,ano vzdy som bola ina a oni mi iba zavideli,lebo som si presadila vlastne nazory a zodpovedala som sa za svoj zivot. Je toho vela co by som ti mohla na tuto temu napisat,teraz vsak ide o teba a vidim,ze sa trapis...neboj sa,vsetko zle je vzdy na nieco dobre...neries uz nic z minula,len sa za tym obzri a povedz si: Urobila som to,co som vtedy najlepsie vedela a co som citila. Teraz som zodpovedna sama za svoj zivot a nikto ma nebude manipulovat. Uzivaj si zivot mila lipa Tu&Teraz,to je moje heslo :-)
