Môj priateľ odchádza žiť do Ameriky.. navždy!

Smutna.55,uvažuješ správne,dopraješ mu,aby bol šťastný.Nebuď z toho smutná,nechaj emócie a situáciu vychladnúť.Ty tam zatiaľ nechoď.Vzdialenosť preverí vašu lásku,zatiaľ si na cestu šetrí,máš čas utriediť si svoje myšlienky,zistiť,čo je pre TEBA NAJDOLEŽITEJŠIE-prachy,uplatnenie,láska,...alebo RODNÁ HRUĎ.USA neležia za humnami,je to príliš ďaleko,iná zem,iná mentalita,iné hodnoty,iná kultúra,...a hlavne tam budeš SAMA-žiadni kamaráti,mama,rodina,ale na druhej strane aj nekonečné možnosti.Ak máš silno zapustené korene,tak tam nechoď nastálo,umrela by si od clivoty.Rozhodni sa tak,aby si bola šťastná Ty,držím Ti pritom palce.

Nesmut smutna, chlapi boli a budu, mozno je to osud ze sa tatko veci vyvinuli a co malo prist prislo. Ak ma moznost vycestovat tak nech ide. Mozno sa mu tam darit nebude, alebo si nebude moct zvyknut tak sa po case vrati a opat budete spolu. Uvidis, nechaj veci volne plynut a zatial si pust nieco pekne napriklad toto ;-)
www.youtube.com

hlavne by si mala naisto vedieť, ako to cíti on. či s tebou ráta, či je presvedčený, že vaše odlúčenie je iba dočasné a chce naisto aby si za ním prišla. či bude pre tvoj príchod vytvárať podmienky. toto by ste si mali na rovinu povedať, aby ťa neťahal za nos a ty aby si si nerobila plány s ním a nakoniec sa rozídete. hlavne teraz, keď on odchádza, je dôležité hovoriť spolu úplne otvorene.

Nuz ja zijem v USA uz vyse 46 rokov, prve roky boli velmi tazke ale kto tu je viac nez 5 rokov sa malokedy vrati, len ze by sa z nejakych dovodov neuchytil alebo ma na Slovensku mimoriadne dobre podmienky

problem je v tom, ze len tak odist do ameriky a bez penazi zas nie je jednoduche... on si na cestu sporil..ja som cely ten cas nevedela co bude... premyslala...co robit.. on mi najprv povedal pod so mnou, ptm si uvedomil, ze so mnou to take jednoduche nie je, kedze okolo toho su same vybavovacky.. tak mi navrhol nasporit si a ptm prist.. len, ja fakt neviem.. my sme spolu ano planovali buducnost, deti vsetko, ale fakt som necakala, ze jedneho dna sa tak rozhodne..ja ho nutit v nicom nemozem, zakazat tiez nie.. to by ma ani nenapadlo ved je to jeho zivot, ja som aj stastna, ze ho chce zmenit..aj mi povedal ked bude si chciet zalozit rodinu tak urcite nie v jeho krajine kde zil dlhe roky... ze len ked odide tak nieco dokaze.. kedze on je vyuceny kuchar ma prax vsetko vie, ze zadarit sa mu moze skor tam ako kde je teraz.. ja viem, ze mysli spravne..len ja fakt neviem, co so mnou..samozrejme, ze ameriku chcem vidiet je to moj sen, ale ci aj zit.. vyskusat mozno aj vyskusam...uvidime..bojim sa a velmi :(

Chod tam s nim aspon na tri mesiace, myslim ze bez viz tam mozes byt tri mesiace. Uvidis mozno si zvyknes a budes tam chciet ostat. Zaciatky su vsade tazke ale taketo vyzvy netreba zahadzovat. Nikde nieje napisane ze kde sa narodis tam musis prezit cely svoj zivot. Kopa ludi zmenila svoje rodiska za ine mesta ci dokonca staty. Vyskusaj a uvidis. Inac nevidim zmysel tohto vztahu. Ty tu a on tam. Zivot v amerike je predsa len lepsi aj ked len pre tych ktory tam tuzia naozaj zit. Inac ho stratis navzdy.

Už si sa raz prispôsobila,si ten typ,kt. sa dokáže bez mihnutia oka stále prispôsobovať,klásť záujmy toho druhého pred tie svoje a žiť jeho život?No nezdá sa mi,ale naopak to vidím tak,že aj Ty máš svoje predstavy a sny o živote,preto si dobre rozmysli svoje nasledujúce kroky.Uvedom si,že on tam žil,má tam zázemie,priateľov,vie,do čoho ide a Ty tam nemáš okrem neho NIČ,budeš hodená ako neplavec nie do vody,ale do oceánu a budeš sa musieť naučiť veľmi rýchlo plávať,aby si sa neutopila. S priateľom sa ešte poriadne porozprávaj,vylož karty na stôl,preberte všetko pre aj proti.Je to Tvoj život,žiť ho budeš Ty,preto sa nedaj sa do niečoho,čo nechceš,dotlačiť.Daj si aj Ty nejakú rozumnú podmienku a uvidíš.Ak sa rozhodneš odísť,nemusíš s ním odísť v rovnakom čase,aj diaľka preverí vašu lásku.Nakoniec tie"dane,banky..."sú aj v USA,tak o čo mu ide?

veľmi málo si napísala o tom, či ste spolu plánovali spoločný život, deti, rodinu. či sa inak k sebe hodíte a vyhovujete si ako partneri, či ste zároveň dobrí priatelia. lebo byť iba zaľúbená, to nestačí. musíš tomu človeku dôverovať, vedieť, že je zodpovedný a že v krízových situáciách sa naňho dá spoľahnúť.
nebála by som sa ísť do usa - aspoň to vyskúšať. neber to ako obetovanie, nie je to z tvojej strany dobrý prístup. pozri, veľa žien muselo skončiť svoju kariéru lebo ich manžel mal dôležitú prácu a ak chceli mať deti, jeden z nich proste musel zo svojich snov upustiť. vďaka mnohým takým ženám dosiahli ich manželia nielen úspech, ale dokázali niečo, čo malo význam pre celé ľudstvo. aj starať sa o rodinu, deti, vytvárať doma príjemnú atmosféru, ten krb, kde sa každý dobre cíti, je dôležitá úloha a nedokáže to každá žena. ty si sa v minulosti prispôsobila jemu a teraz možno chceš, aby ti to vrátil. ale on ti to nemusí vrátiť tak, že ostane tam, kde ste. môže ti to vrátiť počas vášho spoločného života v usa, ak sa preň rozhodneš aj ty. tých možností, ako ti môže dokázať svoju lásku, je veľa, nevyjednávaj s ním ako malé dievčatko: včera som ti dala jablko ja, dnes mi musíš dať zase ty. vďačnosť a služby si môžeme poskytovať mnohými spôsobmi. a lásku a úctu dokazovať tiež rôzne. na tvojom mieste by som sa na tú cestu do usa tešila. je to nová skúsenosť a nemôžeš vedieť, či vás tam oboch nečaká život, ktorý ti bude vyhovovať. a zároveň upevnenie vášho vzťahu, ktorý zrejme momentálne prechádza krízou.

je aj rozdiel či sa niekomu prispôsobujeme lebo ten druhý myslí len na seba alebo je to rozmar, a je to iné pokiaľ sa ten druhý snaží byť zodpovedný a je to proste riešenie, ktoré vníma ako nutné.
Možno máš ísť s ním možno nie, ja neviem. A keby bolo na tebe čo by si chcela? A potom si prejdi to, čo by si chcela ešte z pohľadu či by to bolo naozaj rozumné. Ženy viac inklinujú k citovým rozhodnutiam, kdežto muž sa radšej spoľahne na svoj rozum a praktickú stránku, a to je dobre.
Pokiaľ on má pocit, že v danej krajine sa nebude vedieť psotarať o seba a v budúcnosti o rodinu, tak úplne chápem, že chce ísť inam ak má takúto možnosť.
Otázka je aj či mu dôveruješ. Napríklad keby môj muž chcel ísť z takého dôvodu žiť inam a prebrali by sme si za a proti a vedel by o tom, že by som radšej nešla, no rozhodol sa ísť, proste by som mu dôverovala, že to robí pre dobro nás oboch a že to nie je len tvrdohlavý prístup ako si presadiť svoje. Lebo ho poznám a dôverujem mu a tak by som sa "obetovala". Neviem aký je váš vzťah, či ste plánovali budúcnosť, či si ho vieš predstaviť ako manžela, otca vašich detí a tak... Sú ľudia čo majú radi dobrodružstvo a potešili by sa takej možnosti no ak ty taká nie si, tak si to premysli či by ti to za to stálo.
Ak nie, neboj, čo bolí to prebolí ;) Bude to bolieť, ale príde čas keď sa s tým vyrovnáš.

Aha ty nezijes v SR, no ale aj tak plati ze to tam mozes aspon vyskusat