Prejedanie

V prvom rade si treba uvedomiť, že ide o závislosť. Takže ak sa tej pliagy "zbavíš", v skutočnosti iba abstinuješ. Tieň PPP sa nad tebou bude niesť do konca tvojho života.
Je to zložitá, náročná a dlhá cesta, pri ktorej musíš toho veľa obetovať. Najzložitejšie je asi akceptácia priberania. Ja som vtedy mala doslova samovražedné myšlienky, pretože som si nedokázala predstaviť ako, že stratím niečo vysnívané, niečo, čo som vtedy na sebe obdivovala, rešpektovala, niečo, čo bola moja jediná určujúca hodnota mňa samej.
Skús si položiť otázky:
čo mi moja choroba poskytuje, po čom túžiš a nedostáva sa mi to?
snažím sa na niečo zabudnú?
čo chcem vo svojom živote ovládať, ale nemôžem?
snažím sa niekomu dokázať "ublížil si mi"?
prečo sa tak nechávam ovplyvňovať verejnou mienkou? (Toto neber v zlom. Ja som bola taká "zmagorená", že som nedokázala rozoznať, čo chcem ja a čo moje okolie. Zatiaľ všetky babenky, s ktorými som sa stretla sa za každých okolností snažili vyhovieť svojej rodine, priateľom...)
Poznať ju je obrovské plus, pretože budeš vedieť, aké mechanizmy ťa v nej udržujú. Je dôležité pracovať aj s nimi. Nielen s jedlom. Tie sú častou príčinou recidív.
Držím ti palce, aby si vykročila tou správnou nohou. Výhody neriešenia jedla nad stratou vysnívanej postavy spoznáš až, keď ten čas príde. Je v tom viac ako len sloboda.

Lombardo: Dá sa s tým vôbec niečo robiť ?

Najhoršie je, že keď poviem svoj problém mame, povie, že to nevadí, že raz za čas to nezaškodí. Keby ale vedela čo sa deje v mojej hlave. Tak strašne by som chcela mať život ako kedysi, keď som si myslela, že mám krásnu postavu a neriešila som jedlo. Teraz mám postavu modelky, aj tak nie som spokojná. Oblečenie nakupojem v detskom oddelení a aj tak si myslím, že nie som štíhla

Ahoj, u mna je to podobne, tiez trpim PPP ale vlastne neviem ani akou formou, jeden den som anorekticka, druhy den bulimicka, alebo sa len prezieram. Presne ako pises, v klasicky den sa stravujem zdravo a malo, snazim sa zmestit do 1000kcal a potom pride jedno zavahanie, dam si trochu banana alebo ochutnam kocku cokoladu a je to tu :( Doslova pcham do seba co pride a len tie najkalorickejsie veci co doma mame, ked uz vsetko vyzerem, tak idem do obchdou a nakupim si sladkosti, buchty, pecivo, jogurty atd... Citim ze uz som plna, ale stale do seba nieco tlacim, lebo mozog mi stale krici este, este...
Potom mi je totalne zle, vyzvraciam sa a poviem si, ze uz nic sladke a budem sa znovu zdravo stravovat. No prejde par minut, hladina cukru mi rychlo klesne ( vsak sa ani necudujem, ked v tej chvili jem len same sprostosti) a znovu sa prejem. To sa v pribehu dna opakuje aj 3-4 krat. Potom par dni zdrava strava a dalsi zachvat... zacarovany kruh. Ja si proste nemozem dat ani kusok niecoho sladkeho, pretoze z toho kuska je nakoniec totalny prezer.
Taktiez to mam tak ze 5000kcal nie je problem zjest (alebo lepsie povedane do seba nahadzat) obcas zvladnem aj viac, zavisi od toho co zjem, pri niektorych potravinach sa tie kalorie nazbieraju pekne rychlo.
Ak to mas len 1krat za dva mesiace, tak si na tom podla mna super :) ked sa prejes raz za cas tak urcite nepriberies a moze to nakopnut metabolizmus... no pozri mne sa to opakuje tak 1krat do tyzdna, ak mam stresujuce obdobie tak kludne kazdy treti den, alebo aj niekolko dni v kuse :( sama neviem co z toho mam, uz si poviem ze to nikdy neurobim, no pride slaba chvilku a som zasa v tom. Stoji mi to za to? To ze som par minut v siedmom nebi, potom z toho cukru vytriezvem a az potom zistim co vsetko som napachala. Ono jedlo je podla mna jedna z najhorsich zavislosti. Ked sa chce clovek zbavit alkoholu alebo drog, tak ich moze uplne vymazat zo svojho zivota. No jedlo clovek potrebuje k prezitiu a nemoze s tym len tak skoncit. V mojom pripade je najlepsie ked nejem vobec, lebo ked zacnem tak neviem skoncit az kym mi nie je uplne na grc :(

Skús si to po sebe ešte raz prečítať. Prečo si myslíš, že si sa PPP zbavila? Len si ju obalila do zdravej stravy a 2000 kcal. Nič viac.