Prečo sa takto správa?

A co ked sa sprava nepricetne? jemu na tebe nezalezi a ty sa budes starat o jeho dusevne pohodlie? Sama vidis, ze konecne sa v nom nieco pohlo, ked si prestala pritakavat, cakat ticho, kym sa on vrati od milenky. Nie je to tvoja chyba, ze sa vas vztah skoncil zle. Ty si preboha nic nevycitaj. Prepac, ze sa uz takto vyjadrim, vyzeras byt velmi inteligentna zena, ktora si vsetko uvedomuje, ale na druhej strane si velmi hlupa. Prepac a neber to v zlom, ale aby si sa konecne zamyslela nad svojim fungovanim...

Sama neviem odpovedať na to, čo sa pýta Zuzka. Ale v podvedomí viem, stále je to strach zo samoty, strach, že už nikoho nenájdem. Aj keď mnohé z Vás mi to tu vyvrátili, že mám na to veľmi zlý pohľad. Teraz je to veľmi zlé, ako som mu to všetko pekne naložila, tak sa správa úplne nepríčetne. Myslím, že som narušila jeho pohodu, v ktorej toľko rokov žil a bol si vedomý toho, že vždy sa môže vracať. Zrazu zostal v šoku z toho, že už ho posielam preč. Je mi to ľúto lebo celý vzťah sa skončí úplne zlostne, nenávistne a to som teda nechcela. Chcela som to ukončiť slušne. Ale asi sa nedá. Vyhľadala som aj nejakú terapeutku, tak uvidím, či to za pomoci niekoho cudzieho zvládnem.

Amadeus - ja mám len jedinú: PREČO chceš preboha také hovado vo svojom živote a v živote svojich detí??? Nemáš dôvod mať zlý pocit, jedine z toho, že si mu nenaložila viac a nevyšmarila ho aj s kuframi (či bez) von. Je to zlý človek, schválne ti ubližuje. Nerieš PREČO sa zmenil (možno bol aj predtým taký, len si to nevidela alebo sa časom "aktivovali" jeho prirodzené zlé vlastnosti), rieš AKO sa ho čím skôr zbaviť a dľa kafe - poďakovať mu, že si konečne môžeš nájsť normálneho chlapa. Ver že aj v 40tke (aj 50,60,70tke) je kopec možností, resp. radšej byť chvíľu sama s deťmi, než s hentakým kreténom. Zbav sa strachu a naškrab nejakú tú sebaúctu. Ako si ťa má vážiť niekto iný, keď si nevážiš sama seba? A nemiluješ ho, možno iba spomienku či predstavu aký bol či aký by mohol by byť plus k tomu ten strach zo samoty. Čo bolo bolo, pozri sa na prítomnosť. Snáď nechceš žiť s človekom, ktorému si úplne ľahostajná a ktorý tebou pohŕda? Nechceš radšej niekoho kto by ťa úprimne ľúbil a mal rád? Hm? Tak zavri dvere za minulosťou a otvor pred budúcnosťou. :)

On sa vracia aby ju naštval a mohol jej ublížiť

tak strašne ťa nenávidí, že sa furt k tebe vracia :D zaujímavé. Vieš ako ho môžeš najviac ale úplne že najviac nasrať? Ak sa mu ešte aj poďakuješ, že konečne už vypadol z tvojho života a dal ti tak možnosť spoznať poriadneho chlapa.

Tak som to celé nevydržala a všetko som mu to pekne naložila. V prvom momente len nechápal a pozeral a potom to zakončil tým, že je zo mňa zhnusený, nenávidí ma a viac mu nestojím ani za pozdrav. Celé to vyprovokoval on, keď prišiel po dvoch nociach strávených mimo domu domov, rovno zamieril do sprchy a popitom mu z vačku vypadli erotické pomôcky. Toto sa už naozaj nedalo ustáť. V tom momente so bola rada, že to všetko hovorím, no už večer som sa cítila previnilo a bolo mi to všetko ľúto. Dobre, že som sa nešla ospravedlniť. jááj nechápem sama seba, čo to so mnou je. Prečo nemám kúska hrdosti v sebe. Cítim sa veľmi zle.

Úplne chápem, prečo sa pýtaš, že ako je toto možné, prečo sa tak správa. To by som sa pýtala aj ja po 10 ročnom vzťahu, kde sú deti. Len myslím, že na toto ti nikto nedá uspokojivú odpoveď, okrem neho samého (len pochybujem, že on má teraz záujem o konštruktívny dialóg s tebou)lebo nikto mu nevidí do hlavy.
Avšak nejde mi do hlavy, ako píšeš o ňom- že bol zodpovedný, milujúci otec rodiny, a zrazu taká zmena, podľa mňa ak by bol skutočne milujúci otec a manžel tak by sa takto nesprával, muselo to vždy niekde v ňom driemať, ukryté, čakajúc, kedy sa môže prejaviť. A podľa môjho skromného názoru si ho až tak dobre zase nepoznala, alebo niečo vidieť nechcela.
Dosť si si nechala už skákať po hlave a potom sa nemôžeš čudovať, že si dovoľuje k tebe čoraz viac, aj keď ja rozumiem, že naozaj človek premýšľa inak, keď rozhoduje iba o sebe a keď už má deti. Ale sama vidíš, že ani keby si s ním bola, že deťom nedávaš dobrý príklad a aj tak tie deti vycítia, že to medzi vami dobré nie je.
Dobre ti radia, že od dnešného dňa mysli iba na seba, a jasne si vytýč hranice. Viacmenej ho ignoruj, vôbec ho nerieš, nech si zbalí aj celé mesto, maj to na háku, a zariaď si život bez neho, proste aktivity s kamarátkami, koníčky, potom uvidíš čo sa divy to s ním urobí, keď zistí, že ťa nevyprovokuje a má ťa na háku.
A vôbec by som to nebrala tak tragicky, že "mám 40, koho si už len nájdem", ja poznám veľa ľudí čo si aj v oveľa vyššom veku našli partnera, a v tvojom veku máš aj výhody oproti mladším ročníkom:)

amadeus, tak žiaľ, ale manžel je ti živým príkladom, že sa niekto tak zmeniť môže. Nevyčítaj si to, neni to tvoja chyba, tomu sa nedalo nijako predísť. Nejakú chvíľu budeš potrebovať, aby si sa s tým vyrovnala. Ja som si našla chlapa po 35-ke a s dvoma deťmi (on má tiež dve svoje). Takže neboj sa aj v takomto veku a s deckami sa ľudia dávajú dokopy.

Ďakujem Vám všetkým. Naozaj som zistila, bohužiaľ veľmi neskoro, že ten človek nemá kúska úcty voči mne, o láske z jeho strany už vôbec nemá zmysel polemizovať, a že ma len využíval a dovolil si správať sa ku mne tak lebo som mu to dovolila ja. Napriek tomu všetkému je tu ten strach z mojej strany, že naozaj si už v mojom veku nikoho nenájdem a zostanem sama. Napriek tomu, že mám rodinu, deti. A to je príčinou toho, že nechávam zo seba opakovane robiť rohožku. Na jednej strane sa hanbím pred deťmi, aký majú príklad na druhej strane nemám žiadnu sebaúctu, odvahu.......Ale dúfam, že raz to určite skončí a ja sa odrazím z toho dna a vykročím vpred. Prečo som sa pýtala na jeho správanie? Lebo nechápem, ako sa môže jeden človek takto zmeniť. Ako môže zrazu milujúcemu otcovi a manželovi prestať absolútne záležať na svojej rodine, ktorá bola pred tým pre neho všetko. Aj moja blízka rodina, dokonca jeho rodina sa ma pýta, ako to je možné? Veď sme boli ako jedno telo, jedna duša. Ja už teraz veľa premýšľam a analyzujem a zistila som, že on ako človek sa úplne zmenil. Z neho sa stal jeden egoistický, samoľúby človek, ktorého nezaujíma nič iné iba jeho pohoda a blaho. Ale môže sa človek takto zmeniť? Preto som sa pýtala aj keď je to už teraz všetko jedno. Ja musím zobrať všetku odvahu a silu a urobiť to na čom ste sa väčšina zhodla. Ja vám veľmi ďakujem za tie riadky, ktoré ste mi napísali.

Veď ale si si sama odpovedala - Konečne som si uvedomila, že ten človek ma už dávno nemiluje, ale len ma využíval a vlastne som mu vytvárala náhradu v čase po rozchode s milenkami. - Tak podľa mňa si si to buď absolútne neuvedomila, iba si to myslíš, alebo neviem na čo sa pýtaš? A načo vlastne máš potrebu analyzovať jeho správanie? Sústreď sa na seba a na svoje šťastie a jeho by som vymazala zo života.