Info o psychiatrickej hospitalizacii

A este rada. Nepocitaj s nejakym dovernym kamaratstvom. Mozno co sa povie na izbe, sa nedonesie nikomu inemu, ale co sa povie na chodbe, uz vie o chvilu cela chodba.. Mozes si najst kamaratov, citit sa s ludmi dobre, ale straz si doverne informacie...Nehovor druhemu pacientovi to, co nechces aby vedeli doktori a sestry. Bud opatrna.

V nemocnici je to podla toho, ako sa prave citis, ake mas lieky, a tiez ako si na ten pobyt pripravena. Mne napriklad zmenili lieky, a po prvom dni, co som ich uzivala, som rano odpadla a ked som sa prebrala, bolo mi zle na zvracanie, proste celkova slabost. V takom stave ma zobrali na CT-cko, lebo som tam akurat bola objednana. Potom v ten den som bola bez liekov, dalsi den mi dali nieco ine.
Odporucam zobrat si dennikovy zosit, inak ludia su tam obleceni v domacom obleceni, resp. sportovom, teplaky a mikiny/tricka a papuce, prip. tenisky. Neber si nic, co je v sklenej nadobke, napriklad parfem, alebo tak, lebo to Ti zoberu. Aj ostre predmety, ako noznicky na nechty Ti zoberu a daju Ti ich len na urcity cas cez den, budu v sesterskej miestnosti zamknute. Peniaze si mozes zobrat, mozno budes mat vychadzky, alebo budes chciet dat nieco z bufetu kupit niekomu, kto bude mat vychadzky. Tam , kde som bola ja, bola dlha chodba s par sedackami, miestnost, kde sa jedlo a robili sa komunitne stretnutia, kde sa hovorilo, kto novy prisiel a tak, a potom bola fajciaren. Clovek sa mohol pohybovat v tychto 3 miestnostiach, alebo v izbe. Poobede bol hodinu poobednajsi klud, kedy sa nemohlo chodit von z izby. Na otvorenom oddeleni mozes mat pri sebe mobil, aj mp3 prehravac, na zatvorenom nemozu, a ludia, co s nami chodili na veceru, od nas pytali mobily pozicat si... Niektori ludia tam chodili aj v pyzamach. Chodilo za ludmi vela navstev. Myslela som si, ze nebude tolko chodit, ale pocas navstev to bolo vzdy take zive a vesele. Aj mna to povzbudilo, ze chodili. Boli tam aj bezdomovci, ti boli vacsinou v pyzamach. Je dobre si tam najst nejku zalubu, ktoru tam mozes robit, lebo tam je dost nuda (ked teda nie si na silnych liekoch, ze ani o sebe nevies, alebo je ti zle). Napriklad hranie kariet, alebo podobne. Fajciari si tam sulali cigary z tabaku. Jeden tam maloval obrazy, dalsi pisal nejake texty. Televizia sa pustala vecer, a o 21,30 uz bol nocny klud. Rano budial sanitarna sestra vsetkych, a cistila nabytok nejakym dezinfekcnym pristriedkom, okolo 7-pol 8, aj postele stlala, ked sa jej nepacilo, ako sme si ich ustlali. Lebo okolo 9 chodila vizita - izbovy lekar chodil na kratku navstevu, kedy prebiehal rozhovor tak na 2-3 vety s kazdym pacientom. Vacsinou vizita prisla neskor, to cakanie nebolo prijemmne. Este kavickari mali moznost si zaliat kavu kazdy den doobeda cca o 9,30 a poobede o 14,30, museli mat vlastnu kavu a hrncek. Tolko k vseobecnym veciam, konkretne ci mi nasadene lieky pomohli neviem povedat. Nie je vsetko len o liekoch. Mna poslali do stacionara. Odporucili mi tam chodit po skonceni hospitalizacie. Nechodim tam.

je to tam ako v pionierskom tabore

Podstatne je aj to ze sa vzdy spolieham na neurol, bez neho nevyndem ani na ulicu. Zvyknem brat denne aj 4-5....ajked nezabera uz jak predtym stale ho musim brat bez neho sa citim napi..viem, je to zavislost.
Brala som na zaciatku serlift...nepomohol bez zmeny, potom atarax+miraklide ... To tiez nepomohlo, dalej alventu a zvysovala mi davky + rispen.... Mala somn serotoninovy syndrom tak sme ho nahradili tianeptinom a liekom spitomin. A je mi tiez na nic.
Ked nebude lepsie do konca juna musim ist do nemocnice. Velmi sa bojim :-(