mám už dvadsaťosem rokov a ešte som nemala priateľa. ide o to, že som dosť tichý človek a len tak sa pred niekym neotvorím. mám aj nápadníkov a ľudia stále sa mi snažia niekoho dohodiť, momentálne jedného chalana, ktorý sa mi ale vôbec nepáči, ale vraj už som stará na to, aby som si vyberala a mám brať čo príde. nie som vyberavá ale nebudem chodiť s niekym, kto sa mi nepáči, kto ma dokonca odpudzuje.
minule si odomňa pýtal tel. číslo jeden chalan, ktorý sa mi aj páčil, stretli sme sa, lenže on mi hneď povedal že nechce žiadny vzťah, lebo si chce najskôr zabezpečiť budúcnosť a ke´d sa ma spýtal ako vidím svoju budúcnosť ja, úplne ma to odrovnalo. on je človek, ktorý celý deň niečo robí. mám rada spoločnosť, nie je vôbec pravda, že sedím celý deň iba doma. mám rada literatúru a umenie a v tomto vidím svoju budúcnosť. možno sa tým nebudem živiť, možno zostarnem ako robotníčka niekde pri stroji, ale vždy sa budem venovať literatúre a písaniu a možno raz aj niečo vydám. ale ked niekomu poviem svoje záľuby, iba nad tým mávne rukou.
vôbec neviem nájsť človeka ako som ja. som k tomu ešte aj panna, keby som aspoň dokázala mať s niekym aspoň sexuálny vzťah, vravím si, že vtedy by si ma ľudia možno viac vážili, čo je asi dosť blbé. momentálne sa mi v ničom nedarí, ani v tom čo ma baví, neviem sa sústrediť, čo sa trochu odzrkadľuje aj v práci, šťastná som asi iba vtedy ke´d spím. akoby som zamrzla v čase alebo čo a všetko vedľa mňa uteká.
je toho ešte veľa, čo by som chcela napísať, ale to sa asi nedá :). proste chcem byť iba šťastná, chcem aby ma ľudia brali takú aká som
je tu niekto podobný?
