Ahojte, asi ani nepotrebujem radu, len sa potrebujem konečne vyrozprávať, pretože sa vlastne ani nemám komu, keďže nemám kamarátky, s ktorými by som sa o moje trápenie podelila...
začnem asi tým, že s priateľom som vyše troch rokov.. po pol roku som ho zoznámila s mojou rodinou, naši boli celkom radi, hlavne mamina, ktorá si ho veľmi obľúbila, ako vlastného.Aj s bratom si celkom sadli, len je medzi nimi trocha väčší vekový rozdiel.
No problém začal, keď som spoznala jeho rodinu.Podľa toho,ako mi stále vravel, že sa im celkom pozdávam, som bola aj celkom rada, ale mi aj povedal, že nemali radi jeho bývalú, lebo o nej sa nič dobré nehovorilo (už to ma trocha odradilo,ale brala som to športovo,veď bývalá ako bývalá). Nechodila som k ním nikdy moc často, pretože sú odomňa o dosť starší všetci a tak povediac som si s nimi nemala čo povedať. Priateľ má dve sestry. Jedna z nich je celkom v pohode,s ňou som vychádzala celkom fajn, popravde aj keď e medzi nami značný vekový rozdiel, aj keď mi nechápala o čom točím, tak sa ma snažila pochopiť, no s tou druhou sestrou som si nesadla vôbec. Vždy keď som prišla tak stále po mne zazerala, snažila som sa vychádzať aspoň s jej malou dcérou. No časom sa to začalo vyhrocovať tak som k nim chodila čoraz menej a menej, až kým sme neboli na jednej rodinnej akcii, každý sa dobre bavil a bavila som sa aj ja. Sedela som samozrejme pri nich, no mala som tam kamarátku, ktorá ma volala k nim, samozrejme som šla a vtedy to všetko začalo. Keďže môj partner nie je moc spoločenský typ, tak som šla ako inak sama. Vtedy to všetko začalo. Začala som sa veĺmi dobre baviť, každý s každým tancoval a ja som to proste neriešila, veď to bola oslava a nie kar aby tam každý sedel...No všetko ma prešlo, keď som pozrela na jeho sestru, ako po mne zazerá. Možno, že im vadilo, že priateľ sedel a ja som sa dobre bavila s kamarátmi a s kamarátkami...Vtedy som sa rozplakala a povedala som, že už tam nechcem byť a chcem ísť domov. Odvtedy som sa s nimi nestretla, až kým nebola ďalšia rodinná oslava..vedela som, že sa tomu nevyhnem, samozrejme zas po mne čudne pozerala a ja som bola hnusná aj k jej dcére, viem, že by sme si to nemali vybavovať cez deti, ale už sa inak nedalo, lebo ja som jej nič nespravila a stále si niečo nájde. Od tých chvíľ sa proti mne postavil aj priateľ. Dokonca vyhlásil, že bez nich nie je nič a podobne. Náš vzťah upadá na totálne dno, vôbec nie sme spolu, vyhýbam sa všetkému, čo by naznačovala na diskusiu o jeho rodine. Proste to neriešim,len môj priatel ma pri každej príležitosti zhúka, že prečo sa tak správam k jeho rodine a prečo sa do nich tak navážam. Ak mám byť úprimná, tak sa mi pomaly zhnusieva aj on, proste ja som čakala, že s nimi budem vychádzať dobre, že mi budú ako druhá rodina, no nestalo sa tak. Možno som od toho mala priveľké očakávania. Neviem, čo mám robiť. Či to vôbec má ešte nejaký zmysel pokračovať vo vzťahu, ktorý už pár mesiacov vôbec nefunguje. Má to vôbec ešte zmysel zachraňovať keď si so mnou jeho rodina nerozumie ? už som z celej tejto situácií zúfalá... :( máte nejaké podobné skúsenosti ? našli ste si s priateľom znova cestu k sebe alebo to skončilo ? Prepáčte, že to je velmi dlhé ale ja už fakt neviem, čo mám robiť.
Stroskotaný vzťah
LMarika ďakujem ti veľmi pekne za tvoj komentár,neviem,v čom to je,častokrát som hľadala aj dôvod toho,prečo nemám veľa kamarátok,prečo si nesadnem s hocikým..Doteraz som na nič rozumné neprišla... Dôvodov,prečo ma nemá rada jeho sestra môže byť viac..možno aj pár z tých,ktoré si uviedla.. Určite si sa celkom presne trafila do môjho života,v ktorom vediem samotársky štýl,nie je to preto,že mi spoločnosť nechýba,práve naopak,ja som v spoločnosti rada,len asi som nemala šťastie na tú pravú....
Čo sa týka odcestovania do zahraničia,tak po štúdiu plánujem na nejaký čas odísť,aj keď viem,že na 99% so mnou priateľ nebude chcieť ísť (kvôli rodine)...Veľa krát som ho aj prosila,nech sa odsťahuje,no vždy to skončilo pri prázdnych sľuboch..keď sme dlhšie samy dvaja spolu tak inak problémy nemáme,ani sa nehádame a o to viac ma to trápi,že na jednej strane už nevidím iné východisko ako rozchod. Dokonca mi včera priateľ povedal,že to moc nafukujem,lebo ona sa na mňa pýta,že ako sa mám...ja už neviem :(
Zmysel by to malo, keby ste sa s priatelom nejako osamostatnili, keby ste odisli do podnajmu a keby ste byvali sami, idealne v zahranici. Tam by ste boli len sami dvaja, ty by si mala jeho a on teba a jeho zla rodina by tam nebola. Na otazku, preco nechodite na rodinne akcie, by ste odpovedali, ze to nejde, nakolko ste v Australii/Amerike/Anglicku. Toto by bolo jedine riesenie, ako udrzat vztah, no ak o odchode do zahranicia neuvazujete, bude lepsie, ak to s nim ukoncis a najdes si takeho, u ktoreho ti aj rodina sadne. Jeho sestra - su taki ludia, ktori sa musia neustale do kazdeho navazat, aj ked im ten dotycny nikdy neublizil. Cokolvek budes robit, neustale bude stat za tvojim chrbtom, zazerat na teba a hladat na tebe chyby. Ak si ziadne nenajde, bude o tebe sirit intrigy a postve proti tebe cely svet. Taki ludia ako ona su v skutocnosti zakomplexovani a velmi, velmi zavistlivi. Som si ista, ze ty mas nieco, co ona nema a co ti velmi zavidi, inak by sa tak nechovala, ako sa chova a ako sa chovat bude az na veky vekov, amen. Mozno si velmi pekna, mozno si pekna aj nenamalovana a ona je skareda, ale strasne zavistliva a zavidi ti tvoju prirodzenu krasu. Mozno si velmi sikovna a bystra a odmalicka si rozumela veciam lepsie ako ostatni, mozno mas ciste jednotky bez vacsej namahy a vynikas aj v sporte, vo vsetkom a ona nie, a preto ti tieto tvoje vynimocne schopnosti a mimoriadne danosti zavidi. Mozno mas bohatych rodicov a oni su skor chudobnejsi a to je ta vec, ktoru ti zavidi. Kto vie? Spravanie, ktore si u jeho sestry popisala, vsak kazdopadne poukazuje na to, ze jeho sestra je velmi zavistlivy, psychicky nevyrovnany clovek (nespokojna s tym, co jej priroda nadelila ci uz po stranke krasy, alebo inteligencie), muzi vsak nie su natolko empaticki a vsimavi, aby si taketo veci dokazali vsimnut u kohokolvek, hoci aj u svojho surodenca. Tiez som sa uz velakrat stretla s takymto zazeranim a hoci som sa snazila byt k takemu clovekovi mila, on ako keby ma chcel pohladom prebodnut, neustale klamstva a intrigy siril vzdy a vsade, az kym som nezmizla z jeho zivota. Ak si aj pekna, aj mudra, budu sa na teba takito ludia doslova lepit ako magnet a budes ich pritahovat na kazdom kroku, pricom ide hlavne o zavistlive zeny. Pokial budes pracovat vo velkych kolektivoch, pripadne aj v mensich, ale v takych, kde je moznost karierneho postupu, tak taketo zeny ti "nic nedaruju", v kazdom kolektive stretnes minimalen jednu osobu, ktorej cielom bude vystvat ta z kolektivu za akukolvek cenu, nech by isla hoci aj cez mrtvoly, obrazne povedane. A ty proti tomu nic nezmozes, ulavi sa ti, az ked zo zivota takych ludi zmiznes a das vypoved, aby si vzapati nato nasla dalsi pracovny kolektiv s rovnakymi svinami (aleb hoci len jednou svinou, ale to staci, aby ti urbila zo zivota peklo. Tvoj zivot bude ako beh cez prekazky a tymi prekazkami budu takito zli ludia. Uz som to vo viacerych temach pisala, ale ak si sa nasla v tom co som ti napisala a ak si naozaj pekna a mudra, idealne joby pre teba budu take, pri ktorych nie si sucastou kolektivu, cize napriklad vystudovat informatiku a robit nieco z domu, vystudovat zubne lekarstvo a robit zubarku, cize mat vlastnu ambulanciu s jednou sestrickou, vystudovat cudzie jazyky a venovat sa prekladatelskej cinnosti, prekladat knihy doma... Tak nejako. Darmo ty mas velke srdce, v ktorom je lasky na rozdavanie, ked ti, ktorym by si ju rada dala, ta nenavidia bud preto, lebo ti tvoju krasu a mudrost zavidia, a preto intriguju, alebo ta nenavidia preto, lebo uverili intriganom. Mozno si nakoniec zvolis zivot bez partnera - samotarsky zivot a budes stastna.
