Ako som sa kvôli rodičom a škole ocitla na psychiatrii

Uz to v tej skole vydrz, aspon skus, ci sa ti tie skusky vydaria, alebo nie. Lebo ak to skusis, tak budes rada, ze si aspon skusila, ci to vyjde, ale ked zbabelo zdupkas pred cielom, tak si budes do konca zivota vycitat, ze si to aspon neskusila.a okoloe ta bude povazovat za blazna. Ak rodicom povies, ze si na zaverecnych skuskach bola, ale boli tazke, nezvladla si ich a vyhodili ta, normalny rodic ta polutuje a bude mat s tebou sucit a nenormalny na teba navrieska. Ale ak sa na skolu vykasles tesne pred zaverecnou skuskou a ani na nu nepojdes, tak na teba navrieska akykolvek rodic, ci normalny, ci nenormalny a co v takom pripade od rodicov dostanes, to si aj zasluzis. Amaranth, mas dobru prezyvku :) Milujem pukany amaranth bezlaktozovy a bezlepkovy z bio obchodu za tri Eura, mnam :)

Nie si sebecká.
Ja ti poradím, aby si sa snažila zo vetkých síl odosobniť a neriešiť nič iné LEN a LEN a zasa LEN SEBA!
Takže teraz začni byť ozaj sebecká a sústreď sa na SVOJE veci.

Iste nie je ľahké žiť každodenný život s myšlienkou, že rodičia sa rozvádzajú, čo pochopiteľne trápi aj tvojich starých rodičov.
Ale to sú predovšetkým ICH záležitosti.

TVOJOU záležitosťou je hlavne nesklamať samú seba.
Viem, o čom hovorím, aj ja som chcela nechať školu minimálne 5x, keď som mala pocit, že mi z toho preskočí, že viac už nevydržím, že zdravie mi je prednejšie (a to som chodila do práce, a keď som práve neprala, nevarila, nežehlila a nerobila si úlohy s malými deťmi, tak som študovala alebo bola v práci a tak pekne dokola...)..
Ver mi, že keď to neurobíš (školu nenecháš), budeš raz na seba veľmi veľmi hrdá a právom.

Iste aj tých peniažkov by bola škoda, ale hlavne teba.
Pozri, na to štúdium máš, inak by si to nedotiahla do 3. ročníka, tak si to daj za cieľ, túto drinu zvládnuť.
V žiadnom prípade nekonč!!!!!!!
Trápilo by ťa to a vyčítala by si si to po zvyšok života.

Keď ťa raz v budúcnosti xkrát naštve dieťa, tiež ho neprizabiješ, ani partnera hneď po 1. hádke (ani po ďalších) nevytlačíš von oknom :) tak školu nevzdávaj.

Sústreď sa na seba a vašim povedz, že si to musia poriešiť medzi sebou, mamine vysvetli, že máš naozaj dosť starostí a že ich máš oboch rada, ale pomôcť si musia sami.

Neboj sa, všetko prehrmí, je to len teraz taká skúška, musíš toto ťažké obdobie zvládnuť, ale tá odmena, keď sa raz obzrieš do minulosti, že si to dokázala, bude sladkááá :)

Ty si uplne presne jak ja
aj povahou, ale aj situacia
tiez som na konci 3. rocnika a rozmyslam nad tym nie ze to skoncim ale ze si to odlozim na buduci rok..teda bakalarku aj statnice..skusky mam porobene..ale teraz uz proste nevladzem, najhorsie je to s tou bakalarkou, vybrala som si zlu temu a neviem to robit, a ani neviem ci stiham odovzdat do 15.maja..a tiez jednu skusku som nespravila, musim ist na opravak, a presne toto bude na statnicich takze sanca ze ich spravim je mensia a nie neda sa na to naucit, to bud vies alebo nie..
aj s tymi priatelmi to mam tak, ale rodinu mam zase perfektnu, no ja som sa zase nedavno rozisla s priatelom a neviem sa s tym zmierit, no toto mi tiez nepomaha

Ono ako vravi Biela Kobra sme trochu rozmaznane a hlavne zvalujeme vinu na inych a nechceme prijat zodpovednost za svoje veci..ja to uznavam a aj tomu rozumiem ale aj tak sa z toho neviem vyhrabat..
nechces si pokecat o tom na maili ? asi si bars nepomozeme lebo sme rovnake, ale aspon by sme sa pozno pochopili, vyrozpravali..

Prečo by Ťa mali zo školy vyhodiť?

Moja rada znie: zabojuj o školu, nevzdávaj to. Máš polovicu štúdia za sebou, takže ak sa dá, dohodni si so školou čo len bude treba, aby si mohla pokračovať ďalej. Predpokladám, že škola by Ti inak šla, len kvôli rozvodu rodičov sa nedokážeš na ňu koncentrovať. Porozmýšľaj nad tým, ako by si mohla eliminovať zlý vplyv rodinnej situácie na Teba a svoju schopnosť sa učiť. Možno by stačilo porozprávať sa s oboma rodičmi a úprimne im povedať, ako Ťa ich rozhodnutie rozviesť sa osobne ranilo a ako nerada vidíš a počuješ, že jeden na druhého Tebe žalujú. Že nie si ani na jedného strane, alebo lepšie si na strane oboch - čiže chceš, aby ostali spolu a využili pre to všetky možné prostriedky - napr. manželskú poradňu (ak ju ešte neskúšali). Že si im vďačná za všetko, čo pre Teba stále robia, aj za to, že Ťa podporujú v štúdiu, ale zároveň že vidíš svoje štúdium ohrozené, keď celá rodinná situácia a hlavne ich neustále telefonáty Ti znemožňujú riadne sa pripravovať do školy.

To, čo je medzi rodičmi by si mali v prvom rade vydiskutovať oni dvaja medzi sebou, prípadne využiť nejakého mediátora, ktorým by bola nezaujatá osoba. Ty si príliš citovo angažovaná na to, aby si ich mohla "rozsúdiť". Toto by od svojho dieťaťa nemal žiadať žiaden rodič, lebo ho tým stavia do veľmi nevďačnej úlohy: ak dieťa pritaká jednej strane, tá druhá to automaticky berie ako útok proti sebe.

Ak vidíš, že telefonáty od mamy a otca nikam nevedú a že sa točia stále okolo toho istého a priepasť medzi rodičmi sa tým len stále zväčšuje, skús tieto telefonáty nejako regulovať/obmedziť. Určite nie je dobré, ak Ti rodičia vyvolávajú každý deň. Jasné, že potom nemôže byť o serióznom štúdiu ani reči. Možno by som sa s nimi oboma porozprávala zoči-voči, keď by som bola doma cez víkend s tým, že by som im povedala, kedy by mi mohli zavolať na internát (napr. 1-2x do týždňa v presne stanovenom čase). Ak by zavolali inokedy, jednoducho by som nevzala telefón (hádam by nešlo o otázku života a smrti). Ak by sa ich telefonáty v dohodnutom čase opäť zvrhli do žalovania jedného na druhého, taktne by som ten rozhovor sa snažila ukončiť s tým, že by si to mali rozobrať oni dvaja, lebo každý to podáva zo svojho pohľadu a Ty nevieš, ako to naozaj bolo, keďže si pri tom nebola a nechceš by nespravodlivá ani k jednej strane.

Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že nemá zmysel snažiť sa byť lepším ako ten druhý pred Tebou, že sa nepotrebujú pred Tebou ospravedlňovať. Že sú dospelí a preto by sa k danej situácii mali postaviť ako dospelí a neprenášať riešenie ich manželského problému na Teba. Ty im môžeš iba opakovane potvrdiť svoj záujem o to, aby to vyriešili tak, že by sa nakoniec ten rozvod nekonal, pretože chceš oboch rodičov tak, ako si bola zvyknutá od detstva - spolu v jednej domácnosti a vo vzájomnom porozumení.

Pre rodičov odporúčam výbornú knihu, ktorá by im objasnila, čo a prečo v ich manželstve prestalo fungovať a ako to napraviť:

Willard F. Harley: Moje túžby, tvoje túžby

Ahoj ja som si tiez neuspechom na VS presla a poviem ti pravdu ze nikdy nie je dobre tlacit na pilu ked to niekedy nejde tak to nejde a tiez by si si mala uvedomit ci je pre teba prednejsie zdravie alebo titul lebo poviem ti pravdu ze niekedy sa to fakt neoplati silit za kazdu cenu...

Odkopni frajera načo ti je ked sedí za PC nie je chopný ti pomoct? Daj sa dokopy , začni sa sustrediť hlavne na školu a rodičia nech si riešia veci sami a nie cez teba. Viem aké to je ked si rodičia riešia veci cez deti pretože nie su schopní si to vydiskutovat. To nie je tvoja starosť tak nech si to riešia sami. Veľa ludí ma ovela horšie starosti ako ty, tak sa vzchop .

Koľko máš rokov? Dvanásť? Dokedy si budeš myslieť, že všetko okolo teba sa vyrieši zázračnou paličkou a tvoj život bude hladký, rovný a bez problémov? Okej, si rozmaznaná, ale je načase, aby si sa pozbierala a prestala sa ľutovať. Myslíš si, že keď budeš revať pod perinou, tak sa to všetko okolo teba zázračne napraví? Všetko okolo teba je zlé - rodičia, škola, priateľ, zamestnanie. Tak sa zakop alebo sa konečne preber a začni dačo robiť. Nielen pre seba, ale aj pre tento svet. Toto je tvoj život, tak ho ži a nečakaj, že ti niekto vybaví zlatú klietku a pečené holuby do pusy.