Mám myslím si dosť vážny problém, ktorý asi budem musieť riešiť s psychologom ale predtým by som chcel počuť Vaše názory.
Mám už štvrtý vzťah a všetky maju jedno spoločné. Spoznal som sa so ženami po tom čo prekonali nejaku krizu alebo sa nejako sklamali v predošlom vzťahu. Stal som sa pre ne panom užasným ktorý ich chápal pomohol a podobne. Mne sa páčili o začiatku rovnako aj som citil, niečo viac ku nim ale vždy to bolo o tom, že som im povedal to čo chceli počuť. Ked som citil, že potrebuje počuť, že ju lubim tak som jej to povedal hoci to tak necitim, lebo som chcel aby bola spokojna a šťastna, ked som citil, že chce aby som prejavil citi tak som ich prejavil hoci som si vymýšlal. Proste vo vnutry cítim akoby som mal potrebu zachraňovať a robiť šťastnými okolo seba ženy. A najhoršie je, že po par mesiacoch sa zapojí do všetkeho rozum a ked začne premýšlať tak automaticky ten vzťah sa kazí, začínam chladnuť a vzďalovať, srdce hovori udrž si vzťah a hlava robi všetko aby ho ukončila. Ak by som to zhrnul tak hovorím im čo chcu počuť a robim to, a to aj v intimnej stranke chcu sa milovať tak sa milujem nechcu tak nenutim necham to tak.
Som narušený?
Mam 29
ja si skor myslim, ze sa bojis sklamania, preto predstieras a koncis vztahy skor, nez by si sa namotal a mohlo by ti byt aj nebodaj ublizene.
narcizmus hm aj to moze byt.....ako sa to da liecit ako sa z toho da vyliecit akym myslenim ja by som to skusila lebo mam priatela a nejak..no...neviem ho milovat bojim sa alebo co..keby mi ublizil ani to necitim asi..
celkom podobne az nato, ze nerobim nic nasilu, proste nevravim ze ho lubim len preto aby sa citil dobre...niekde zaznelo slovicko vyprahnuta dusa a tak sa citim aj ja....uz asi nemame miesto pre lasku, alebo este zatial neprisla ta prava laska...kolko mas rokov?
:) hmmm nadáva sa tomu narcizmus, ujo Freud by ti o tom vedel porozprávať. Jednoducho sám seba miluješ natoľko, že nedokážeš milovať nikoho iného lež seba a znovu len seba. Svoju sebalásku si posilňuješ na tých ženách a keď si ju doplníš, ochladneš a začneš ustupovať. Jednoducho ako to napísala anjelik - ako parazit sa napapáš a keď si dostatočne zasýtený, už svoju obeť nepotrebuješ.
Ja viem a preto som sa rozhodol, že pojdem za špecialistom a sam som zvedavý čím to vlastne je.
Nemôžeš milovať niekoho, koho si nevážiš. Tým, že robíš všetko to, čo ten druhý chce, staviaš sám seba do pozície toho silnejšieho a svojim spôsobom ním potom pohŕdaš. Láska sa nedá vynútiť chcením, to sa dá iba cítiť na základe pochopenia toho druhého. Aj jeho slabosti. :o)
Keď si niečo začal tak to aj dokonči alebo vôbec nezačínaj. Keď si začal predstierať lásku, tak ju predstieraj naďalej - to by bol pre teba najhorší trest, rovnako ako aj to, že vôbec predstierať nezačínaj a ži život bez lásky. Možno len sám vôbec netušíš čo to tá láska je. Karma je taká malá svinka - raz sa možno do nejakej naozaj zamiluješ a ona ti to "vráti" za všetky tvoje obete.
Chcel by som to cítiť ale problem je, že to akosi nedokážem. Do vzťahu som nešiel s tým vedomím, že to chcem predstierať, uprimne som si myslel, že dokažem uprimne lubiiť ale bohužial, vždy to takto skončí. Rátam aj s takou možnosťou, že naozaj mam nejaku poruchu a tým pádom sa ani dalej nebudem pokušať hladať dalej vzťah aby som neubližoval.
Asi ťa sklamem. Ty nie si žiaden statočný záchranca žien, ty si len taký malý parazit. :o) Ty tie ženy nezachraňuješ, ty na nich iba parazituješ. Parazituješ na ich duši, na ich pozornosti a vďake, dá sa povedať, že láske, ktorá je smerovaná k tebe. Ty preto musíš urobiť iba jedno, potlačiť vlastnú osobnosť, vlastnú prirodzenosť. Len asi si sa v škole neučil, že sa nedá ísť donekonečna sám proti sebe a tak sa vždy dostaví, tebou nazývaný *hlas rozumu* a ty končíš. :o)
Ak ti môžem poradiť, v najbližšom vzťahu sa odváž od samého začiatku byť sám sebou, bez predstierania odhaľ samého seba, svoje vnútro, aj keď nedokonalé. Iba tak začne normálny a zdravý vzťah, po akom túžiš. :o)
