Mám na to dobré dôvody, nie je to niečo, čo by ma napadlo zo dňa na deň. Skrátka mám problém s tým, ako to príjmu, bojím sa ich reakcie (už som to kedysi skúšala, ešte som nebola plnoletá, tak to tak aj dopadlo). Nejde o to, že by ma chceli napr. vyhodiť z domu, ale skôr o to , myslím si nevedomé, citové vydieranie. Tu je ten problém, že oni tomu naozaj veria.
Viem, že ako dospelý človek by som to mala vedieť vyriešiť sama, ale jednoducho neviem ako. Nemám v okolí nikoho, kto by mal podobné skúsenosti, preto sa pýtam tu.
Ako povedať rodičom, že nie som veriaca?
qwertyzuiop
anjelik *
Myslím, že iné ako rozhovor nepomôže. :o) Vysvetli svojm rodičom, že si ich dcéra, ktorá ich nadovšetko miluje, až tak, že ich dokáže rešpektovať. Dokáže rešpektovať aj to, že majú svoju vieru v Boha, ale že rovnako aj ty máš právo mať svoje vlastné presvedčenie, ktoré im ale nijak nevnucuješ. Že apeluješ práve na ich vieru, ktorej poslaním je láska a ku všetkým bytostiam, aj k tým, ktoré do kostola nechodia. Nie sú preto horšie a menej schopné lásky a pochopenia ako tí, čo sú tam pomaly viac ako doma.;o) Povedz im, že ich nechceš tým raniť, ani znemožniť pred susedmi, ale že byť v kostole je pre teba obyčajné pokrytectvo a to by predsa od teba nechceli, aby ich dcéra sa zmenila na pokryteckú a arogantnú osobu. Že to je podľa teba väčší hriech, ako do kostola nechodiť. Isto to nebude ľahké, ale ako som napísala vyššie, máš právo na vlastný názor a postoj a na vlastnú *vieru* tiež. Rovnako ako oni a ty ich tiež nenútiš, aby do kostola chodiť prestali a aby sa prestali modliť. :o)
qwertyzuiop
Tu je práve ten problém, že ma to obmedzuje, ak by ma to neobmedzovalo tak to sem nepíšem, pretože by nebol dôvod im to hovoriť. Skôr som mala na mysli spôsob podania, aby mali čo najmenšiu citovú ujmu.
tasty
načo im tvoje presvedčenia o viery vešať na nos, či musíš chodiť pravidelne do kostola a to ťa obmedzuje? ak ťa nič neobmedzuje, tak im to na nos nevešaj
