Som zúfalá.Viem, že všetko je moja vina. Príliš som ho ľúbila. Môjho syna. Napriek tomu som bola z nás oboch- jeho rodičov - tou prísnejšou a predsa som asi niekde spravila vážnu chybu.
Kým bol malé dieťa, chodil za mnou, ak to už u synov býva, ja som bola jeho maminka.
Prirodzene, vedela som že to nebude trvať naveky, veď chcem, aby z neho vyrástol normálny chlap a nie mamin maznáčik, ale že sa to vyvinie takto, to som nikdy nečakala.
Dnes ho vychovávam sama a už nevládzem. Nepomáha mi, nerešpektuje žiadne pravidlá, nepomáhajú zákazy ani slzy, ani cielené pokojné rozhovory, žiadne kompromisy. Jeho život - kamaráti, počítač.
Na moje dohováranie mi povie, že nič zlého nerobí. Nie, nerobí, ale on vlastne nerobí absolútne nič.
Odvráva mi, raz ma sotil do dverí. Keď nemám peniaze, aby som mu niečo kúpila-pizzu alebo niečo drahšie mimo jedla, tak kričí, že do riri, nič nemáme, chcem nový mobil, chcem to a ono...značkové veci chcem, zas niet čo jesť, keď mu na tanier naložím niečo, čo mu nie je po chuti, napr. stačí, že v mäse je mrkva, odsotí tanier, buchne od zlosti do niečoho, kričí a nahnevaný odíde......a pritom vždy MÁ čo jesť...Plakala som, jemu to ide na nervy...
K tomu všetkému moja matka, ktorá nevie stráviť, že som si po rozvode našla priateľa a syna hucká proti mne, toto všetko to ešte znásobuje.
Aj na to som sa syna pýtala, predebatovala som s ním túto vec, ale povedal mi, že to je ok, že ak s ním som šťastná, nech s ním som. Aj sa, keď má syn svetlú chvíľku, spolu porozprávajú aj požartujú.Navyše, syn sa takto správa dávno pred tým, než som priateľa predstavila rodine.
Nechcela som si to priznať, ale už je to raz tak. Môj syn ma psychicky týra. ja som k nemu vždy dobrá, vždy soms a snažila pristupovať k nemu s láskou, ale plakávam po nociach, som z neho smutná, mám len jeho, ale vlastne ho nemám. Uvažovala som, že odídem do zahraničia, ale vraj by ho moja matka dostala do náhradnej starostlivosti a musela by som na neho posielať niečo ako výživné.
Na to by som nemala kde vziať peniaze.
Proím, viete mi niekto poradiť nejaké výchovné metódy a aj ohľadne toho výživného?
Ďakujem pekne.
Psychický teror...od syna
Som prekvapená a rada, že sa niekto ozval porokoch.
Situácia sa nezmenila.
Syn síce končí školu a každé prázdniny brigáduje, ale v správaní ku mne sa nezmenil. Igor - isto (ako sa podpísal, ale bolo to ešte keď bola táto téma aktuálna - poradil psychológa.
Milý Igor, aj mne to napadlo. Aj sama by som za ním zašla. Lenže syna k nemu nedostanem.
Ľudia, on bol úžasný chalan do svojej 16tky.
Potom prišla tá zmena.
jeho mi každý chváli, tetuškám pomáha s taškami, triedna si ho nevie vynachváliť, brigádu som mu vybavila cez známych, tí tiež tvrdia, že je super a šikovný.
Len ku mne je taký protivný.
pritom sa starám o domácnosť aj o neho, nechodievam s kamoškami po baroch, v živote ma nevidel (lebo som ani nebola) pripitú, má navarené, upečené, vyprané...
Neviem, neviem, neviem, čo s stalo.
Ale psostupne sa zmierujem s tým, že sa to ani nedozviem.
On si však predo mnou rozhodne servítku na ústa nedáva a keby to bolo čokoľvek, dávno by som to mala vykričané.
Takže takto to s nami je.
Závidím mamám dospelých synov, keď ich vidím v družnej debate.
Ja som niekedy neičo pokazila.
Ale asi sa nikdy nedozviem čo.
Ako sa moze jedno decko hentak spravat k rodicovi nechapem, to je tu tutuli mutuli, nechapem tomu ako si to vobec dovoli?Ziaden respekt ku tebe nema
Syn je v puberte a má veľa prebytočnej energie. Píšeš, že je iba doma za PC alebo vonku s nejakou partiou, kde sa asi venujú iba alkoholu a pod. Chalan asi nerobí žiaden šport, ani rekreačne, pri ktorom by "vypustil paru" a nevyrastal s otcom, teda chýba mu disciplína, nemal sa ju ako a od koho naučiť. Toto sa stáva, keď syn žije a vyrastá iba s matkou a otec nejaví záujem. Nie je to iba tvoja chyba, je to aj chyba jeho otca. Mala by si byť na neho tvrdšia, určite pred ním neplakať a neukazovať mu svoju slabosť. Keď ťa sotil do dverí, tak si mu mala jednu vylepiť. Pokiaľ mu nechutí tvoje jedlo, nech ho teda neje, nech si uvarí vlastné, treba ho nechať nech sa už stará sám o seba, neobskakovať ho. Začni ho brať ako už pomaly dospelého človeka, povedz mu, že do konca strednej školy si ho ochotná ešte živiť a potom buď nech začne makať alebo nech ide na VŠ (ideálne na intrák) a bude si privyrábať na brigádach. Môže to znieť kruto, ale v rámci jeho zdravého vývoja je potrebné pritvrdiť a vyjasniť si pravidlá!
U nás by dostal poriadny výprask aby si vedel vážiť rodičov, alebo vyhodenie na ulicu !! Výprask len od chlapov -otca !!!
Dobry den potrebovala by som poradit ..mam 12 r.syna ktory ma uz psichicky tyra ..a zdvihol uz aj na mna ruku.Ma poruchu Add ds Dyslexiou a s ostatn.nieco..vV poslednej dobe je ako vymeneny prechadza pubertou ale ku mne sa chova strasne ..uz aj dostal facky a nic..vzdy ked nieco od nemo chcem nesplni nechce ma respektovat idem mu zobrat napr.mobil ide mi ho vytrhnut doslovne so mnou bojuje..je arogantny..poviem mu ze nech nedava akoby som nic nepovedala.. Ked sa ideme ucit je to najhorsie vzdy to skonci zle nechce sa mu vymysla popritom popusta na mna slova ako mrcha skap zomri..pica vyjebana atd..Ked mu nieco zakazem zas som najhorsia..akoby ma nenavidel pritom su chvile kedy ma objima..lenze minule uz mi dal facku ..potom ma kopol a to uz je pravidelne ked nieco od neho chcem hlavne ucenie..robi to iba vtedy ked dom s nim sama doma..Ja zijem s priatelom a mojim bratom ak by sa to moj priatel dozvedel ze na mna dviha ruku syn tak by mu dal..nema rad ked sa biju zeny a nieto este mamy..Viete ja aj ked mu dam facku tak on mi to vrati..silnejsie..obcas uz zacinam mat z neho strach..neni davno som to uz nezvladla a rozplakala som sa..zije len pre mobil a pc..Iked som mu pc zakazala robi to dalej..dokonca uz prestal jest desiate..vymysla s jedlom..poradte mi prosim co mam robit aby ma respektoval vazil si ako mamu..robim pre neho vsetko..boli ma ako sa ku mne chova a dohovataracky zakazy nepomahaju..uz nevladzem ..
Tak mu nevarte, možno prechadza obdobim, ked potrebuje zmenu v ritualoch, rodinne zauživanych, chce byt uz dospely nezavisly a chce sa ukazat pred babami, ze ma dost penazi, no treba mu vysvetlit, ako sa tie peniaze ziskavaju, pomozte mu najst brigadu aspon na vikendy a z penazi nech si zije ako chce.
Presne takto sa spraval byvaly priatel. K mame, bol hnusny aj na jej priatela. Nadaval na nich dost odporne. Penazi mu vraj malo davali (a to dostval dvakrat tolko ako ja a to som sa nikdy na taku vec nestazovala)Nic mu nebolo dobre, postupne nadaval na vsetko, nic si nevazil. Len tych 5 mesiacov s nim bolo neskutocne vycerpavajucich. Neviem si predstavit, ake to musite mat tazke s takym clovekom cely zivot. Je to neskutocny vyciciavac energie :/
Je tu veľa odpovedí slov rád ale žiadne riešenie. Nemám riešenie ale môj príbeh ktorý som prežil. Takže v kocke.
Prvého syna som začal vychovávať od troch rokov ,zobral som si rozvedenú ženu.Ja som bol slobodný chvíľu po vojenčine. Vo veku troch rokov nevedel držať lyžičku aby sa najedol čo sa mi zdalo divné ale trpezlivosťou a synovým hladom sa to naučil.Stále sme mali problém z výchovou a tak z maminou navštívil detského psychologa kde som ja nevlastný otec nebol prizvaný ale vlastný otec áno.
A čuduj sa svete doktorka také veci z neho dostala až nakoniec zistila a určila diagnozu ...Má veľmi vysoké IQ. Dostali sme rady a inštrukcie ako vychovávať.Nebolo to bez problémov ale sme vedeli ako na výchovu..Prišiel aj môj prvorodený syn a to bolo zlaté dieťa ale chyba výchovy nastala v deviatej triede keď ja ako otec som trval na tom aby bol večer najneskôr pred zotmením čo som mu povedal kedy podľa ročného obdobia.Mame to bolo jedno kedy príde tak keď som mal poobednú býval aj dlhšie,spoznal partiu
a išlo to až tak ďaleko že porušil zákon a dostal podmienku to mal 15 rokov....V 16stich sme cez lekárov vybavili hospitalizáciu na psychiatrii dva mesiace čo mu pomohlo ...Nebol to ten milý chlapček ale rešpektoval v rámci puberty ..A najmadší? Ani netreba
písať študuje a za chvíľu bude bakalárom v UK.
A kde bola chyba vo výchove? Hlavne v tom že sme ako rodičia nevychovávali spoločne. (som rád že som už rozvedený)
Takže život ukázal že nie je všetko len vo výchove...Keby to bola pravda tak sú všetci synovia rovnaký.
Nie sme na to naučený vyhľadať odbornú pomoc. Najprv sama pôjdete a tam poradia. Ani nám nebolo všetko jedno ísť ku psychologom ale pomohlo a teraz som rád že sme tak urobili .Psycholog poradí aj Vám aký prístup zvoliť ku synovi .
Želám veľa odvahy a trpezlivosti .Trpezlivosti.
S pozdravom Igor.
soffa "zmeň pravidlá daj mu po papuli" :D :D :D a už sú zmenené,no veru výchova je poriadne zanedbaná....
mat takeho nevychovaneho syna je tvoja vizitka.nic v zlom.ja viem mas to tazke,ale stale je sanca ze sa zmeni,najprv zmen ty pravidla!daj mu popapuli.kde je ucta k tebe,ked ta sotil do dveri.??taku by dostal a padal by z bytu hned a zaraz.mala si to riesit.a nie zahnat sa do kuta.zmen pravidla.aky ty ku mne taka ja ku tebe!ziadne peniaze,ked chce nech si zarobi,nechce jest?nech si kupi za svoje na co bude mat chut!nepoprata,nekupim ti nic.uvidis ako sa zmeni!!!
