Čo dalej?

Ach, ani neviem ako začat, a uz duplovane neviem , prečo píšem prave sem .. ale.. Moj problém je , že som zrejme totalne zaľubený alebo ako to povedat, niesom ten typ človeka , ktorý si taketo niečo dokaze priznať a pekne dlhú dobu som si to nepripustal, teda snazil sa ale uz sa to neda, proste.. vzdy sa pristihnem pri stupidnej tej istej myslienke na nu a uz je to fakt neunosne... ale to neni tá podstata, samozrejme , taketo veci tu píše uplne kazdy.. problem alebo skôr záhada je v tom, ze s danym dievcatom som to uz raz skúsil, ako vztah celkovo , ale akoby to nebolo ono.. ja to neviem opisat.. mam pocit , ze sme natolko odlišný , že sa nechápeme , nevieme sa zladiť, mam pocit , ze sme akoby na inej vlne ale aj TAK MA TO NESKUTOCNE TAHA K NEJ! Ale ako je to sakra možné? ved s partnerom je hlavná vec komunikácia , aby si rozumeli, aby zdielali spolu všetko.. ale u nás je to tak , akoby sa ani jeden nevedel vysomáriť, alebo mam dokonca pocit, že niekedy v partii si rozumie viac s inými chalanmi, vlastne to neni len pocit, je to naozaj tak... smeje sa na ich vtipoch , rozumie si s nimi, hovorí im to čo mne nie, ale neni to o tom , ze by som sa nejako podcenoval alebo niečo.. je to skôr o tom , že si rozumieme len do určitej miery.. ale ja stále nemozem prestat na nu mysliet, uz neviem co robit.. snažím sa zacat nový vztah, ale nedá sa, stale len ona... co mam robit??, skúsit to este raz a snažit sa ju lepsie poznaž aby sme tieto rozdiely prekonali? nasilu sa mám vtierat do jej priazne, aj ked vidim , ze proste niekedy to nejde?? Pripadám si ako hlupak, ze to píšem sem , ale kamaratom sa o tom uz nechcem zverovať, zas tá ista pesnicka dookola.. chcem si to najprv v hlave urovnat a zistit nazor nezainteresovanych... v par situaciach si dokazeme najst k sebe cestu , ale vacsinou iba vtedy ked sme sami alebo co je horšie, ked sme v nalade, vsak vtedy je každý odvazny... Prosím o radu, nedá mi to spavať, aj ked to chcem uz v sebe uzavriet...