Vzťah na diaľku - skúsenosti?

liberta, s tým súhlasím :-)

dixit, vies co? je blbost konstatovat, ci vydrzi alebo nie vztah na dialku. to vsetko je vzdy len na tych dvoch osobach, ktore vo vztahu su.
niekedy pochybujeme, ci to ma zmysel, ale ak mame jasny usudok a vieme, ze to pochybovanie moze byt len docasne, a tie city su obojstranne, vtedy to zmysel ma aj keby boli dvaja odluceni na akukolvek vzdialenost.

liberta, možno je to tým, že takto (napr. v rámci toho Slovenska), je to také ani-ani. ja by som to tiež nenazvala úplne že "na diaľku". ale nie je to ani "na blízko". ak sú dvaja naozaj odlúčení na väčšiu vzdialenosť, väčšinou je to na nejaký vopred stanovený čas, dotyční sa na to môžu psychicky pripraviť, zvyčajne aj ide o ľudí, ktorí už sú spolu dlhšie a vedia, že to tak chcú aj naďalej... no a ide sa. nejako to prečkajú. (aspoň tak si to predstavujem :-D no nezažila som tento prípad a verím, že ani to nie je ľahké...). lenže keď je to taká akurát vzdialenosť, že sa môžu stretávať celkom pravidelne, no aj tak nemôžu byť spolu hocikedy, kedy by chceli/potrebovali, tak to je proste frustrujúce, ustavičné vítanie a lúčenie, ako vravím, mne to už tuším lezie na mozog, fakt :-)

tu som si podla prispevkov vsimla, ze relativne horsie su na tom vztahy vramci SVK. ti, ktori boli odluceni tak, ze jeden isiel do zahranicia, tym to vydrzalo. zaujimave.. a k tomu ja uz vztah z roznych miest na SVK ani nedokazem brat ako vztah na dialku. tozto, Einstein asi vedel, kto bude relativnost brat najviac v uvahu.. zeny ;)

záleží že s kým, na koľko, aká vzdialenosť, ako často sa budete môcť stretávať... ja to mám tak, že sa vídame väčšinou každý víkend (niekedy sme celý víkend spolu, niekedy len napr. 1 poobedie, ako sa podarí - a občas sa aj nepodarí, napr. tento víkend), čo je ešte relatívne často, ale môžem ti povedať, že po pol roku ma už z toho ide poraziť... zo začiatku to bolo fajn, stačilo to tak, ale teraz si už pripadám ako na nejakej emocionálnej hojdačke, proste keď nie sme spolu, chýba mi čím ďalej, tým viac, a keď sa potom stretneme, tak som už v siedmom nebi... a on to má podobne, no myslím, že to nie je veľmi "zdravé" takto... našťastie, už by to malo trvať "len" cca 4 mesiace a potom sa až uvidí, ako budeme fungovať, keď budeme v 1 meste...

Ľudia oddelení od seba, ktorí žijú na iných kútoch Slovenska, nemôžu normálne fungovať, nemôžu sa navzájom spoznávať, stretávať...mám s tým skúsenosť, vydrží to krátko aj napriek tomu, že to vyzerá sľubne...

bola to totálna hlúposť, ale u nikoho to môže fungovať.. ale len istú dobu, nie na stálo

Mali sme 6 rokov vzťah na diaľku a potom sme sa vzali. Samozrejme, medzitým sme sa raz za čas presunuli trochu bližšie :) je to o dôvere a tiež si treba v pravú chvíľu vysvetliť, kam to chcete spoločne viesť. Vzájomne potrebná komunikácia je dnes jednoduchá, ale je potrebné aj konfrontovať vzťah, napríklad ísť raz za čas na dovolenku, len ta sami dvaja do cudzieho sveta. Tam sa to utvrdí alebo rozpadne.

Ďakujem vám všetkým za rady:)

Ja mam tiez kladne skusenosti so vztahom na dialku. Mala som taky vztah 3 roky a to vzdialenost viac nez 3000 km. Boli sme spolu len v lete a celu zimu sme boli dlhe mesiace oddeleni. Boli tam hadky, to je jasne a nebolo ich malo. Ale je to o dovere a o komunikacii a hlavne o laske. A teraz po 3 rokoch odluceia spolu byvame uz viac nez rok a je nam skvele :-) Takze moj vlastny nazor je- ano moze to fungovat.