Jedlo ovlada moj zivot

Ako keby som čítala seba s pred pár rokov. :-(
Predpokladám, že si to ešte nechceš uvedomiť (pretože aj ja som to dlho odmietala). No to, že sa stále točíš v začarovanom kruhu, je práve kvôli tomu, že a silou mocou držíš svojho jedálneho plánu. Ale súčasne nie si schopná (a aj ochotná) akceptovať zlyhanie. A toto je zhubná kombinácia. Pretože ťa núti nezlyhať... za každých okolností. Je to umocnené i tým, že jedlo, nielen, že musí mať správne zloženie, ale i množstvo či čas. A keď príde, v tvojich očiach zlyhanie, tak to samozrejme spustí lavínu nenávisti, zúfalstva, sklamania a ľahostajnosti.
Skús sa trochu odpútať os svojho perfekcionalizmu. Pretože ak sa ho snažíš aplikovať na jedlo, nikdy to neskončí dobre.
Podľa toho, čo si napísala, mám pocit, že si ešte stále v štádiu, kedy ti PPP v podstate vyhovuje. Presnejšie tá anorektická fáza. Čo je pochopiteľné. Prináša ti to, čo chceš... nepribrať. Ale v tejto podobe je to neudržateľné. Ver mi. A to kvôli tomu, že nedokážeš spracovať zlyhanie.
Predstav si modelovú situáciu. Čo urobí žena na diéti po tom, čo zlyhá. Samozrejme, že prídu výčitky. A možno i strach z toho, že priberie. Ale ani jedna sa kvôli tomu nepotrestá. A prejedanie po zlyhaní je trest. Trest za to, že si niečo nedokázala. Preto sa prestaň trestať za niečo, čo je v podstate normálne. Pretože v jedle každý zlyhá. Už len to, že mám na niečo chuť, ale nemôžem si to kvôli zdravotným problémom dovoliť. Ale raz za čas ma to predsa nezabije. :-)
Pokiaľ sa s "diétnymi opatreniami" plne nestotožníš, ide iba o vydieranie si niečo, čo chceš. A to zákonite vedie ku zlyhaniu.
Skús si spísať povolené a nepovolené jedlá. Potom si pri tých nepovolených zdôvodni, prečo sú vlastne nepovolené... pretože sú nezdravé, pretože sa z nich priberá, pretože obsahujú veľa tukov či sacharidov. A pri povolených... pretože zelenina, ovocie, celozrnné veci a atď sú zdravé.
Predovšetkým rodina má tendencie popierať, že sa niečo deje. Predovšetkým preto, to považujú za ich zlyhanie vo výchove. Čo je pre nich samozrejme neakceptovateľné. Pokiaľ nebudú "veriť" ani po "dôkazoch", veľmi sa nezaťažuj presviedčaním. Iba ťa to bude udržovať v chorobe.

samozrejme, ze ked niekomu naznacim ze mam problem s prejedanim, tak ma vysmeje... nikto mi neveri, kazdy si mysli, ze mam k jedlu idealny vztah a dokazem sa ovladat, kedze nie som tucna, ale skutocnost je uplne ina :(

no ide o to, ze ja nedokazem na jedlo nemysliet, rano sa naranajkujem, dalsie jedlo si naplanujem o tri hodiny a cely ten cas myslim na to kedy budem znovu jest, co budem jest, kolko to ma kJ... a takto to ide cely den, az vecer si dokazem od toho vydychnut, vtedy ako keby moj zaludok vypol a hlad necitim, no a od dalsieho dna sa to znovu opakuje, proste si pripadam stale hladna, ci zjem vela alebo malo :( cez tyzden je to ako tak v pohode, ked chodim na prednasky, cvicenia, tak to cloveka zamestna... ale potom pride vikend a cely den len nieco jem :( najhorsie obdobie je pre mna skuskove, zacnem sa ucit, a ked mi to nejde do hlavy som nervozna, zacnem jest a pride ten strasny zachvat a som schopna do seba natlacit obrovske mnozstvo jedla, proste zjem vsetko co mi pride pod ruku :(

preto si musim kontrolovat jedalnicek, nastavila som si limit 4000kj, ktory sa mi dari ako tak dodrzivat, viem ze sa odporuca vyssi prijem, ale uz tolko krat som zlyhala, aj ked som sa snazila jest zdravo, tak som mala obdobie ked som priberala a nechapala som preco (zrejme som si neodkontrolovala mnozstva a aj zdrava strava ma svoje hranice) ... preto nechcem uz spravit ziadnu chybu, priberanie je pre mna nocna mora a uz mam odkontrolovane ze pri takom prijme nepriberiem...

viem, ze je chore si takto kontrolovat jedalnicek, ale ako hovorim je to jediny sposob ako nenabrat spat to co sa mi podarilo schudnut... len si neviem rady s tym zachvatmi, jeden den mam vycitky ze zjem o mrkvu viac ako si naplanujem a druhy den zjem aj 20000kJ...vtedy nemam chut ani dalej zit :( potom prejdem na stary rezim, ako tak sa mi podari z tej depky dostat, potom opat dalsi zachvat a takto to ide dokola - zacarovany kruh

To, že sa občas prejedáš, neznamená, ž nemáš anorexiu. Anorexia je často sprevádzaná bulimickými záchvatmi. Existuje aj tzv. purgatívny typ anorexie, kedy dievčina je (v porovnaní s inými anorektičkami viac, ale kompenzuje všetkými možnými spôsobmi).
Skús si položiť otázky: Ako by som vnímala svoje jedenie keby som sa občas neprejedala? Tiež by som ho vnímala tak patologicky? Ak dodržujem svoj režim, cítim sa spokojne? Mám vtedy pocit, že nad jedlom vyhrávam? Prečo mám potrebu ovládať jedlo? Čo by som vo svojom živote najradšej ovládala a nemôžem?
Ten mechanizmus prejedania sa práve prichádza kvôli tomu, že sa rigidne snažíš dodržiavať svoj režim. Je viacero mechanizmov, prečo dochádza ku prejedaniu. Jedným z nich je, že psychika už jednoducho nedokáže odolávať pokušeniam, ktoré sú okolo teba. Druhým je napríklad malé zlyhanie diétneho plánu. Vtedy si povieš, že už ti je všetko jedno alebo sa pomocou jedla potrestáš. Tretí dôvod je len samotný trest za zlyhanie.
Ak už je to akokoľvek, tvoje vnímanie jedla ako prostriedku, ktorým dokážeš všetko vyriešiť, je choré a môže ťa priviesť ku omnoho väčším problémom v akých teraz si. Preto neváhaj a vyhľadaj pomoc.
Držím ti päste. Dá sa z toho dostať. Mne sa to podarilo.

ja meriam 180 a vážim 70 kg. Môžeš byť štíhleja úylrjšej postavy, genetika, ale yo čo píšeš, určite nie je v poriadku. Takže určite nehanbiť sa a čím skor navštív aj lekára aj psychológa. Nemáš čo stratiť, teraz sa iba trápiš a očividne to sama nezvládneš ďalej. Drž sa a veľa sily.

P.S. mas BMI 14,7 - niektore baby to nepreziju, ak nevyhladaju pomoc, zvaz to vsetko, prajem vela sil a rychle konanie

vazny pripad PPP, musis to riesit, inak konecna

neviem si predstavit, ako vyzeras, lebo aj keby si merala o 10cm menej a bola vazne chora z inych dovodov, nie kvoli PPP a ochorenia by ta dohnali k tvojej terajsej hmotnosti, mala by si vyraznu vaznu podvahu a vyzerala by si velmi zle

je to zivotne ohrozujuci stav, to si musis uvedomit a ak ti zalezi na tom, aby si zila a zila dobre a uplne sa nezruinovala, vyhladaj vcas odbornu pomoc a aj pomoc lekarsku

jednoznacne mas PPP, ved sama pises, ze ta to frustruje, ze na to neprimerane myslis. Ries to s odbornikmi, si velmi chuducka a potrebujes sa naucit vidiet sa realne.

flegma má pravdu.Ja meriam 163 cm,a ked som vážila 44kg,zo zdravotných dovodv,strašne som sa bála že už nikdy nepriberiem,že som už uplne v háji.Zdravotný stva sa mi zlepšil a pribrala som na 50kíl,super postavičku.Ty by si mala vážiť viac,si vyssia.
Na jedlo nemusíš myslieť,stačí si natočiť budik na každe 4h, najesť sa.Na zahnanie na sladke je zdravá chlorela(20tbl,na den pre ženu)-priberieš ked si chudá..a popritom všetkom sa treba "prebrať k životu " a konečne si urobiť režim dna.Od rána do večera.Aj počas týždna-plánuj,bud s ludmi,kamoškami , kurz,koníček-opäť s ludmi a nos si desiatu so sebou aj s pitim.Posledne jedlo ma byt o 18h,lepšie zeleninovy salat s meskom alebo syrom,..
Ak toto nedokážeš zvládnuť sama,je čas na lekára.

ak si pri 45 kg na vysku 175 cm pripadas tucna, tak ano, mas PPP