Ako ďalej...?

Nie som typ človeka, ktorý koná bez chrbtovej kosti a keď sa k nám správala milo a vybrala si práve nás tak som sa jej sľúbila, že sa môže spoľahnúť. Preto mi je z toho tak ťažko. Ale samozrejme chápem, každý normálny človek by to mal pochopiť. Len ako píšem, priateľ o tom nechce ani len počuť, myslí si, že ma to prejde. Správa sa teraz dvojnásobne milo, ale viem, že pri najbližšej situácii to bude zas o tom istom. Už len musím nabrať silu.

*trojmesacna vypovedna doba, ale to nie je aj tak podstatne

sony, nemas s nou ani len zmluvu a Ty to vidis ako nevychodiskovu situaciu?? btw, keby si aj zmluvu mala, tak byva max mesacna vypovedna doma, ale to je teraz bezpredmetne. Ty ju nemas a namiesto toho, aby si problem riesila, hladas len komplikacie, preco ho riesit nemozes. Rozumiem, ze si rozcitlivena a zufala, ono vtedy clovek pristupuje k rieseniu naozaj neohrabane, ale prosim Ta, vzchop sa a rob nieco pre seba. Chod za pani napr. po robote, autobus tam predsa jazdit musi. Ked Ti teda ide o to byt ferova. No ked na Teba niekto siaha rukou, mozno nie je uz vhodny cas hladiet na ostatnych, ale starat sa o seba. Uprimne, mozes sa vysrat na neho, na tu pani, aj na kohokolvek ineho, ked je ublizovane Tebe.

SonyM24: este som sa nestretol s neprijemnym, neochotnym a arogantnym prenajimatelom, vzdy sa snazia posobit ustretovo, milo, ale v konecnom dosledku to casto byva presne naopak

ak bola naozaj mila, tak ta urcite pochopi a pride ti pomoct s odstahovanim, ak nie a pravidelne si po veceroch cita Baudelaireho kvety zla, tak ta to mrziet naozaj nemusi ;-)

SonyM24: dristy ako "clovek sa nemeni" necitaj, to vacsinou pisu ludia, ktori neboli schopni sa za cely svoj zivot odtrhnut od maminho cecku a svoju neschopnost brania problematickym porodom

clovek sa neustale meni, vyvija, menia nas skusenosti, zazitky, rodina, spolocnost, priatelia, prostredie v ktorom zijeme, hudba ktoru pocuvame, noha, ktorou vstavame z postele... :-)

Viem, že môžem odísť, len ja sa cítim dosť mizerne, z toho čo sa deje a ešte pri pocite, že tá pani bola tak milá, ochotná a vyšla nám v ústrety, teraz jej ja zavolám a poviem niečo také, trápi ma to. A najhoršie na tom je, že priateľ si myslí, že ja srandujem. Ja neviem ako to zrealizovať a odísť, ako mu to vysvetliť, že môj pohár trpezlivosti pretiekol, keď on to celé berie tak, že ma to prejde, vtipkuje akoby sa nič nedialo a správa sa milo. Ja nechápem, ako som mu mohla veriť, nevravím, že ja som bezchybná, ale tak veriť, že je to ten pravý, začať budovať spoločný život a zrazu sa všetko obráti o 180 stupňov.

SonyM24: v zmluve mas mat zadefinovanu vypovednu lehotu... ak to tak zakon stanovuje vypovednu lehotu na 3 mesiace, ktore zacnu plynut prvym dnom nasledujuceho mesiaca, v ktorom si podala vypoved

pokial nie je zmluva podpisana, aby prenajimatelka nemusela odvadzat dane, tak mozes odist aj... teraz :-)

Asi to bude najlepšie riešenie.Viackrát som mu to naznačila už,ale on ma neberie vážne.Viem,že ma má rád,ale jednoducho občas mu akoby prepne, samozrejme väčšinou po požití alkoholu a ja sa nechcem zrútiť kvôli nemu. Ľudia sa podľa mňa nemenia,on sa len prejavil a ja musím niečo robiť čím skôr. Toto,že tá pani býva asi 30km od mesta,nechodí tu a neviem či je takú tému dobré riešiť cez mobil.

Človek sa nemení..len sa postupom času prejavia aj všetky skryté emócie, ktoré potláčal.

Nepoznám ho ale podľa toho ako to opisuješ by si mala čo najskôr z toho odísť...

treba pani uprimne povedat o co ide... mozno sama uzna, ze takto tam nemozes ostat... oznam jej to a nech si hlada noveho najomnika... teda ak priatel nechce v tom byte silou mocou ostat.... ale to uz je jeho problem, nech sa s nou dohodne potom on... tvoj priatel asi este netusi, ze chces odist co?