Viem, ze to musim ukoncit ale nemam silu...

Ahojte. Mam 21 rokov a 2 rocny vztah. Ked som na zaciatku stretla mojho partnera tak som bola z neho uchvatena, ze to je az neskutocne, ako som mohla niekoho takeho užasneho stretnut (v tom case som bola cerstvo po rozchode, kde som sa rozisla s byvalym preto lebo mi dal facku pri hadke.) Prve mesiace boli uplne fajn, spraval sa ku mne pekne milo. Jediny problem bol, ze mi vadilo jeho chodenie na diskoteky poprip chodenie na dovolenky bezomna, co som mu aj vycitala. A postupne sa vsetko zacalo dako kazit a moj priatel zacal vystrkovat rozky. Je toho nazoru, ze ja mam posluchat, a ked nie tak je zle. Vzdy si robi po svojom, ja nemozem podla neho skoro nic, lebo som zena ale on je chlap tak preto moze. Stale mi tvrdi, ze si mam najst ineho ale ked nahodou som isla na pokec alebo na diskoteku tak uz bolo zle. Vraj tam mi nedovoli si ineho hladat. Casto krat ma take divne stavy ako keby mu preplo, a aj ked je vsetko v pohode, nehadame sa tak on z nicoho nic ma zacne skriabat po ruke alebo ma tahat za vlasy poprip mi zapcha usta a nos, ze nemozem dychat, a tak ma nejaky cas drzi. Nepacia sa mi tieto jeho sadisticke sklony, a nie som ochotna mu to tolerovat.
Uvedomujem si, ze je to chory vztah, chcem to ukoncit ale nemam silu. Teraz sa asi pytate, ze ako je to mozne? Jednoducho som uz strasne zmagorena. Som neustale pod psychickym a niekedy aj fyzickym natlakom, vtlka mi do hlavy, ze to ja som na vine, ze to nie je nahoda, ze byvaly mi dal facku, a ze teraz som si nasla zase takeho partnera s takymi sklonmi. Nemam sa ani s kym o tom porozpravat. Neostalo mi uz moc kamaratiek. Vacsina odisla na VS do inych miest a tu v mojom meste mi ostala iba jedna, ktora sa uz vydala a ma babo cize nema na mna dako cas. Som velmi osamela, a on to zneuziva.
Prosim dodajte mi silu ho opustit lebo ja uz dalej nevladzem v takom vztahu, kde neustale trpnem, ze co mi zase urobi a vidim, ze si ma absolutne nevazi.