Ahojte. Mám 18, tento rok maturujem. Už od prvého ročníka viem, že má jeden môj spolužiak o mňa záujem, resp. že sa mu páčim. Ani za nič by to však nepriznal, lebo je to taký hanblivý typ.
Ale už dosť dlho mi vadí ako sa stále obšmieta okolo mojej lavice, stále sa približuje do mojej intímnej zóny, pýta sa ma hlúpe otázky, na kt. vie odpoveď, ale tvári sa, že nevie. Na hodinách sa za mnou stále otáča a pozerá sa na mňa, ja sa nikdy neobzriem späť, aby som mu nedala nádej. Veľakrát ho zastihnem ako sa na mňa pozerá. "Omylom" do mňa naráža, doslova sa na mňa lepí, až cítim jeho dych. Je mi to veľmi, veľmi nepríjemné, obťažuje ma to a vzhľadom k tomu, že sa mi ani len trochu nepáči, lebo sa správa ako teplý s prepáčením.
Možno si poviete, prečo mu to nepoviem - odpoveď je jednoduchá - neprizná to, povie, že si to vymýšľam/namýšľam, že on o mňa záujem nemá a tiež mu nechcem zhodiť ego, či ublížiť, ale toto je už príliš.
Nedala som mu jeden jediný náznak nádeje. Úplne ho ignorujem, až som k nemu hnusná a drzá, keď sa okolo mňa obšmieta. Fakt mu to nedochádza? Prečo mi nedá pokoj? Prečo si myslí, že je sexi, keď príde k mojej lavici a začne si ako idiot s prepáčením napínať svaly na ruke (ako keby nejaké mal)alebo keď sa nasprejuje či navoňavkuje tým pitralonom?
Nedávno som si všimla aj, že keď sme sa stretli v šatni a ja som si tam ešte vyberala telesnú a zdržala som sa tam s jednou žiačkou, tak ako som vychádzala po schodoch (my máme triedu na najvyššom poschodí), tak tam stál a čakal, kým ja výjdem, aby ma mohol pozorovať. Ako si môže myslieť, že je nenápadný?
Prosím, poraďte mi, čo mám robiť, aby som sa ho zbavila, lebo ignorácia nezaberá a povedať mu to rovno proste neviem.
