Neviem sa vyjadrovať

Ahoj mám ten istý problém, je to o sebavedomí... ked som s niekým kto ma nekritizuje je príjemný a podporuje ma viem povedat co chcem myslienky mi napadnú a cítim sa uvolnene teda stres nie je prítomný..ako náhle je pokope viac ludi hoci aj 2 kamosky som uplne napäta pri rozprávaní a velmi ma to vyčerpáva ....neviem si s tým rady pripadám si hlúpa oproti ostatným ľudom. Ako naschvál mám okolo seba ludi ktorí dokážu aj 15 hodín rozprávať o všetkom možnom.... mám problém sa sústrediť, pamätat si veci ... tiez mam vysoku skolu

a este sa zbav takych pomocnych slov a citosloviec ako ehm, hmm, akoze, viete, chapes, eee... proste sa sustred, aby si sa tychto zlozvykov zbavila, budes posobit kompetentnejsie a sebavedomejsie.

ahoj, podobny problem ma hrozne vela ludi, preto je o technikach, ako zlepsit vyjadrovanie a vystupovanie na verejnosti plny internet, skus nieco vygooglit, nieco je aj na youtube, skus zadat 'how to speak in public', alebo nieco podobne, ak vies po anglicky, je tam mnoho rad, co si pamatam, tak jedna zo zaujimavych tipov bol, ze si mas citat knihy nahlas, mozes sa nahravat na audio, zaroven si tak mozes aj spravit mp3 knihu:), dalsia rada bola najst si nejaky docasny job, aj ked len na par dni v tyzdni, nieco ako supler ucitela v skole/skolke, ak sa da nieco na slovensku s detmi, aj ked ako dobrovolnicka, pred detmi sa to najlepsie trenuje a dostanes aj uprimne reakcie. Taktiez casto pomaha zmenit rec tela, zvolit spravny postoj. A ked chces rozpravat pred davom, proste sa na to poriadne priprav zakazdym, to pomaha asi najviac. Ostatne je uz podla mna vecou zvyku, cim castejsie to budes praktizovat, tym menej pripravy potrebujes, tym budes uvolnenejsia a casom pride uz aj schopnost vtipkovat a improvizovat.

Mareček,keby ste vy boli psycholog,tak ja asi ujdem už z čakárne :D

Alice...
ja by som ti poradila asi to najzákladnejšie a najednoduchšie.Kazdá žena hovorí o tom ,čo za celý den robila.O rodine sa druhými nerozpráva-len s blízkou priatelkou ak mas trápenie
Inak sa rozprávaju ludia o tom ,čo maju spoločne- zaujmy ,zaluby, čítanie kníh s podobnou tematikou a "mudrovanie okolo toho čo vdaka práci ovládaju".
Snad ti to dosť napomože :)

Lienočka-33,

som rada, že ma chápeš ;) vďaka! myslím, že pochopenie je jedna z tých najdôležitejších veci ;)

A máš nejaké finty ako predchádzať stresu? Ako sa zbaviť trémY?

Marek,

ďakujem za názor! ;)

Marek, ale ako sa naučiť tej istote, to mi neuveriteľne chýba...bojím sa toho, že ma odmietnu, že odmietnu môj názor, že čo keď povedia na to, čo poviem nejaku kritiku a ja vtedy očerveniem, jednoducho neviem sa brániť, neviem reagovať.

A diky za toho autora, Soren Kierkegaarda, pozriem, čo je to zač :)

Marek...my sa nepotrebujeme niečomu učiť,ani chcieť byť niekým iným.Potrebujeme to zlé dostať von,aby sa nam ulavilo.A aby nam niekto povedal že sme hodny lasky,že to nebola nasa chyba že nas bili .Bité dieťa nieje niekým iným,jeho vnutro len nemohlo vyjst von,lebo sa necítilo v bezpečí,milované.Pretoto je dobrá psychologička.Jeden človek, ktory nas pozna a spozna ,ktory nas chápe,neutočí na nas nijak a ku ktorému sa možme s istotou hocikedy vrátiť a od ktoreho odídeme ako "dospely ludia", ktory vedia už kto su a prečo taký boli.V sebe sme boli totiž už dost dlho..

Ahoj...
Ked som si prečítala tvoje prve 4 riadky ,hned som vedela ,že si ako ja.Toto som ja prežívala na gymply,až som rada že som vobec zmaturovala.Ten stres pred komisiou mi zalepil usta a prsty mi prestali písať :/
Všetko je to preto,že ťa bili.Proste si človek malo verí,červená sa ..a niekedy ako keby ani nemal hlasivky alebo trepneš niečo "z cesty" ani nevieš ako-aspon ja som bola taká.V puberte som dokonca cudzím ludom len odpovedala.Velmi mi pomohlo ked som spoznala svoju prvu lasku,jemu som vedela všetko povedať,vzdy ma vypočul a nabrala som sebavedomie aj tam ,kde som ho roky nemala-mam plastiku na ruke a na nohe koli urazu,až pri nom som sa prestala hanbiť.A on bolnavyse az prilisny ludomil,nemala som šancu ostať pri troch kamaratkach -musela som si skusiť zapamätať tu haldu kamaratov :) Ale boli milý ku mne,vzdy ich vopred upozornil,že som len hanblivá.
Druhá vec,prečo je totak je že ja som is nerozumela s mamou-vzdy mam mala za decko,a z dospeláckych rozhovorov (so susedkami pri navšteve alebo babkou ) ma proste nejak "vyšachovala" alebo som musela byt ticho)Naštastie som mala kamošku
Dnes su veci inak,som milý príjemný človek,ktorý nema problem si najst kamaratov,len mi to trvá dlhšie -zopár mesiacov než sa "oťukám " a zblížim.Velmi mi pomáha čítanie kníh-na to vyjadrovanie sa-ale ja čítam rada odborne a naučne knihy.A potom čet-možno je to divne ale udržuje ma to v akejsi "kondícii" neprestať rozumieť druhým .Ano,aj psychologička mi pomáhala asi 3 roky-nehanbím sa,viem že to bolo potrebne-koli sebavedomiu.
Snad najdeš aj ty nejaku cestičku,alebo fajn staršiu psychoterapeutku čo ti do duše naozaj uvidí a vytiahne z teba to zle von-treba to vypovedať.
Držím ti palčeky :)