Zly jedovaty stary clovek - som na konci so silami

Žijeme s rodinou (mama - babkina dcéra, nevlastný otec, brat) v babkinom dome. Asi 10 rokov. Babka je starý veľmi zatrpknutý človek a z toho vyplývajú aj jej ďalšie vlastnosti - je zlá, tvrdohlavá, zahľadená do seba, nepočúva... nedá sa tu v krátkosti popísať vlastne ani slovami možno ani nijako vyjadriť ako dokáže slovami ublížiť...koľko krát nám krivdí, koľko krát... JA SA UŽ ZBLÁZNIM, bože pomoc. Som nervami v koncoch, ruky sa mi trasú, z práce odbieham cez deň domov skontrolovať či nie je zase nejaký problém, budím sa keď počujem hlasy v dome či sa niečo nedeje. je veľmi jedovatá, uráža, kričí... potom príde jej druhá dcéra, ktorá žije vo vzornom manželstve - muž inžinier, syn miništrant a ohovára nás, prekrúca všetko a neustále nás očierňuje. už keď som chodila do školy si ma ráno vyhliadla a hned spustila aki sme nemozni, aki su nasi nemozni... ked som vlastne doma uz rano ani nejedla ani nic a utekala prec, tak si vyhliadla brata a toho bombardovala a vylievala si na nom svoju zlost. vymysla si, ze sme jej ukradli peniaze (policiu nechce zavolat), niekedy hovori, ze dom na nas ani neprepise lebo by sme ju vyhodili (nikto po nej nechce aby ten dom prepisovala ale taketo reci pocuvat, nikdy by to mama nespravila...)snazime sa postupne ten dom (stary a velky) zrekonstruovat ale vsetko je problem. najhorsie je, ze sa ide nieco v dome vymenit, povie sa jej co a ako, povie ,,robte si ako chcete,, a potom tvrdi ze sme ju okaslali a ze ona nas 10xokasle... je rozvedena, v rodine asi s kazdym pohadana, so sestrou sa desatrocia nebavi lebo ju vyhodila z tohto domu, s druhou ,,lebo jej nikdy nic nedala,,... my sa to snazime mat na vedomi, ze so svojou povahou nemala lahky zivot, ze je to stary clovek navyse...ale proste sme uz vsetcia na konci so silami. neda sa s nou porozpravat oduje sa ako male decko, zahra scenu ze ,,ona uz len aby umrela ze na to cakame,,. tak moc nam krivdi a hadze polena, nikdy nepodpori...ale najhorsia je ta psychika, mama aj brat to vzdy tazko niesli a ja vidim na nich, ze sa im to zapisalo do duse cele tie roky. ja si to tak isto ponesiem so sebou.neznesiem viacere hlasy, zvysenu hudbu, trha so mnou ked tresnu dvere, som uzlik nervov uz cele roky.ona vlaste ani netusi ako ma to od strednej ovplyvnilo. ako moc ma to ovplyvnilo.
preco sa neodstauhujeme? nie je kam. byvali sme kedysi vo vlastnom dome, nasim sa moc nedarilo tak dom predali, prisli sme sem byvat a peniaze z predaja domu sa investovali do rekonstrukcie tohoto. uver nasi nedostanu, z platov si tiez moc dovolit nemozeme, budu mat 50 rokov. ist niekam do podnajmu? babka je majitelkou tohoto domu, stale nam nepriamo dava najavo ,,ked sa nepaci chodte si,, a ze jej by bolo lepsie bez nas. kazdy je v napati, co s nami bude. co si este vymysli ako nas ocierni a ublizi. ked nieco v dome menime zle je, ked nic nerobime je tiez zle. rok sme bojovali za to aby sme aspon v nedelu mohli mat teplu vodu a tak. to je zhruba tak vsetko ale je este tolko udalosti, tolko detailov, tak moc toho.
myslim si, ze riesenie neexistuje. hladam si psychologa, keby zajtra nejdem do prace tak v momente si idem kupit flasu vodky lebo ja uz nechcem byt ani ziva. nic necitit, chvilku si vydychnut. som v koncoch. som mlada ale som kopka nervov, zaluby konicky mi uz davno nic nevravia - naco aj ked myslou som doma ci sa nic nedeje. nic nema zmysel.