Psychiatria vs nájdenie vzťahu

Áno, ľudia sa takmer vždy o všetkom dozvedia a potom človeka odsúdia. Sýty hladnému neverí, hoci ani medzi zdravými jedincami nie sú všetci až tak zdraví... Len ešte nepoznajú svoju diagnózu:-)

Zhrnute moj prispevok chcel povedat toto, cokobongo:
Predtym ako niekomu v okoli (kamaratke, kamaratovi,znamemu, znamej, ci moze to byt ten potencialny partner) povies, ze mas psychicky problem a aky velky a co s nim robis (napriklad ako si diagnostikovana v ambulancii, chodis k niekomu na psychoterapiu) je vhodne:
1. vyrovnat sa s tym sama, ze ho mas
2. pripravit si slovicka, ako to nazves, aby to bolo primerane situacii, a aby to splnilo ciel, preco to hovoris (napriklad chces, aby vedel, ze mas problem, a ze si naladova alebo podobne, ale nechces aby si myslel, ze je to koniec sveta, ze sa uz nikdy nedas dokopy a ze budes stale len v beznadeji, alebo v stave paniky (podla toho, co mas) alebo obsesivna a podobne. Slovicka, akymi popises svoje dlhodobejsie aktualne alebo dlhodobejsie obmedzenie.

A daj vediet, co sa dialo, ak sa tu zastavis.

K teme mam 2 veci, congobongo.

Otazky su: psychicke problemy mam ci nemam. Pises, ze mas. Ak mam, povedat to niekomu, alebo nie. Pravdepodobne ano, chces. Povedat to psychiatrovi alebo nie? A komu inemu ak nie jemu? To je na Tebe, pricom..

Za prve, druhym ludom je vhodne povedat o psych. alebo akejkolvek zdravotnej nerovnovahe/slabosti az vtedy, ked sa sa s tym sama vyrovnas. V tom ti moze pomoct prave ten psychiater, alebo psycholog, ale s psychologom to byva na dlho a treba na to urcite socialne zrucnosti, schopnosti, aby si zotrvala vo vztahu. Alebo ti moze pomoct nejaka ina osoba, ktorej doverujes a je v niecom autoritou.

Za druhe, je zasadne aj to, ako to povies. Napriklad spolupracovnici by si chcela, aby to vedeli, ale nechces, aby si o Tebe mysleli, ze si neschopna pracovat dalej s nimi a ani nechces, aby si mysleli, ze si blazon,s ktorym radsej nikto nechce nic mat, lebo je nevypocitatelny, od blazna nevies, co mozes cakat, nesprava sa podla \\\\\\\\\\\\\\\"noriem\\\\\\\\\\\\\\\" (alebo aku mate Vy definiciu blazna, takuto mam ja).Takze tak to treba aj povedat.. Dalsie riziko, ked to niekomu povies, je, ze si bude mysliet o Tebe, ze si hypochonder. Psychicky problem nie je vidiet,takze to sa tazko dokazuje. Skus si odpovedat, ze ako by si Ty sama chcela, aby Ti niekto z okolia povedal, ze ma takyto problem, aby si ho dalej brala ako v pohode cloveka. Snad najdes slova, ktore budu take, ze si o nom nebudes mysliet nic ine, je to lahsie, ako ked rozmyslas o sebe.Lebo to byva problem, ze clovek sa sam odsudzuje, preto ho odsudia ini.

Urcite, ak sa Ti to podari povedat vhodne, pride velka ulava a chut riesit to. Lebo ked nedavas problem najavo, predsierat, ze neexistuje, nebudes mat sancu s tym nieco robit, aby sa to zlepsilo.

Pisem zo skusenosti. Co sa tyka partnerov/frajerov, tam nemam skusenosti. Mojmu byvalemu to nevadilo, spoznal ma, ked som bola \\\\\\\\\\\\\\\"bez problemov\\\\\\\\\\\\\\\", a neskor mal problemy aj on, ale vtedy uz sme vedeli, ze nechceme byt trvalo spolu. Poznam 2 tazsich pacientov, su na invalidnom dochodku, (muz a zena cca 27 a 33 rokov), ktori dlhodobo ziju s partnermi, ktori nie su v psychiatrickej starostlivosti.
Nech sa ti dari.

A je mi uprimne luto toho dievcatka.....skutocne. Ja sama mam synovca, neposedneho, stale by len behat, nedokaze sa unavit a tiez to chceli jeho rodicia riesit cez odbornikov, lebo vraj to nie je normalne aby mal tolko energie. Poradila som im, aby mu prestali davat tie hordy sladkosti a nechali ho nech si skace cely den aj o jednej nohe, je to predsa dieta, nebude sediet na zadku ako priklincovane. A skutocne pomohlo, ked prestal jest tolko sladkeho. Netvrdim, ze toto pomoze kazdemu dietatu, ale predstav si, ze by s nim isli k odbornikovi a chalan by skoncil ako vase dievcatko :( Taka malicka a uz musi toto zazivat....ukaz im to video urcite

Annamaria, ale doplnim este....psycholog a psychiater su dve odlisne veci. Preto ak mas nejake problemy, nevahaj sa obratit na psychologa. Porozpravas sa, navrhne ti nejake riesenia, mozes mu povedat cokolvek, za nic ta neodsudi, ulavi sa ti. Psycholog ti nebude predpisovat nijake lieky, moze ale ja som sa s tym este nestretla a to poznam vela ludi, ktori si chodia pokecat k psychologovi. A navyse, cokolvek mozes odmietnut. Ver, ze nie vsetko sa musi riesit liekmi

Annamaria, to co vidis vo videu, je stary znamy fakt, ale samozrejme lekari, psychiatri, vsetci si tvrdia svoje. Ved ked si pozries nejaku studiu o tom, ake lieky a ci vobec nejake, brali ludia, ktori sa v USA dosputili najtazsich zlocinov, dozvies sa, ze 90% pripadov su luda, ktori brali dlhodobo nieco na predpis....chore

Po zhliadnutí videa od Delete som šokovaná !!!!!!! To kam spejeme? Sama mám vážne problémy /kto ich dnes nemá :(/ a pohrávala som sa s myšlienkou navštíviť nejakého psychoterapeuta. Ale po tomto... Každopádne by to malo vidieť čo najviac ľudí. A hlavne to ukážem tete, s ktorej vnučkou boli rodičia u dr., že je až príliš ukecaná a neposedná. Klasika - prišli s receptom a decko je na nepoznanie. Ospalá, unavená, bez života - 7-ročné dievčatko!!!! No mám dosť...

Aj ked su cakarne psychiatra mrte plne, cakate na termin dva, tri tyzdne, este stale je to nieco, co ludia nechapu. Nemaju dostatok informacii a radsej sa oblukom vyhnu. Pre istotu. Na tvojom mieste by som si to nechala pre seba. Az keby bol vztah vazny, tak by som s tym opatrne nejak vysla najavo, lebo tam by si ludia mali poznat zdravotny stav. Ale urcite by som to nevesala na nos kazdemu koho stretnem. Stigmatizacia je v tomto velmi vyrazna. A pokial sa na verejnost nedostanu informacie o jednotlivych poruchach a ze byt psychiatricky pacient neznamena byt blazon, predsudky budu vzdy.

Mám známu, ktorá chodí ku psychiatričke a berie všelijak lieka a minulý rok sa vydala.

Cokobongo, su stavy, z ktorych sa dokazeme dostat aj sami....ale potom su tazsie formy poruch, z ktorych to nejde ani co by sme sa neviem ako snazili. Neviem preco by si sa mala za navstevovanie psychologa, ci psychiatra hanbit...A navyse, preco by to preboha malo vediet tvoje okolie? Ty o tom absolutne nemusis nikomu hovorit, tym padom ta nema kto odsudzovat. S tymto som sa stretla uz vela raz, ze clovek si mysli, ze bude mat na cele nejaku nalepku ako nahle zacne chodit k psychologovi. Ale to je blbost....Ty si so svojim zivotom nakladaj tak ako ty chces, ziadne okolie, dokonca ani najblizsi nemusia vediet o tom, ze navstevujes odbornika.
Ci to povedat buducemu partnerovi je tiez na tebe. Ak nejake tvoje stavy budu zasahovat do vztahu, mozno to partner nebude chapat, nebude vediet preco sa to deje a vtedy by bolo dobre, aby vedel, ze mas nejake psychicke problemy, ale riesis ich s odbornikom. Ale az sa s niekym zoznamis, opat a zas, nie si povinna to okamzite oznamovat dotycnemu. Navyse, len nezrely clovek sa z toho posmieva, alebo ma taku osobu oznacenu za "divnu"...Problem vo vztahu nastava vzdy, ked psychicke problemy ovplyvnuju kvalitu vztahu, ale nie je to prekazkou, pokial clovek na sebe pracuje a riesi svoj problem :)