Osudové stretnutia

Spoznala som priatela na koncerte. Od toho momentu som na neho nemohla prestat mysliet. Tvarila som sa, ze sa nic nedeje, aby som ho nevylakala cca 3-4 mesiace sme sa stretavali vzdy len na nejakej akcii, kde boli aj ini ludia, ale vzdy nieco bolo. Pusy, drzanie za ruky a pod. Nehovorili sme o nas, ci vztah alebo co. Cakala som na neho, nebola som si ista jeho citmi. Nakoniec sam navrhol, ci to skusime. Sme spolu 5 rokov, z toho 2 roky spolu zijeme a milujem ho najviac na svete. Mozem povedat, ze to je to najlepsie, co ma mohlo stretnut a teraz sa uz necudujem, ze ma to k nemu od prveho momentu tak tahalo, pritom to bol uplne cudzi clovek.

Prisiel som, pisal som, cital som, odpovedal som, stretol som sa, bojoval som, a bojovat aj budem. Moj pribeh v skratke :D