Som evidovaná na úrade práce 9 mesiacov, kvôli zdravotným problémom som nemohla robiť na trvalý pracovný pomer, ale zatiaľ pracujem dohodu. Praktiky úradu práce mi pripomínajú Kafkov román a nechápem, prečo u nás nie je žiadna snaha túto výsostne nefunkčnú inštitúciu zreformovať. Moje skúsenosti sú nasledovné:
- mám prácu na dohodu za 250 eur mesačne, ale musela som si podať žiadosť o absolventskú prax za 130 eur mesačne, ktorú ak odmietnem budem vyradená z evidencie (nezmysel nad nezmysel, akoby nebolo dosť nezamestnaných ktorý nemajú ani len dohodu).
- každé potvrdenie o príjme a hľadaní zamestnania musí mať pečiatku, inak mi to úrad práce nezoberie (zo zákona nie je povinnosťou podnikateľa vlastniť pečiatku, a pečiatka nie je povinná ani podľa centrály Úradu práce v Bratislave).
- každé druhé potvrdenie o hľadaní zamestnania musím podávať fyzicky na papieri, čo je úplná absurdnosť keďže ak si ja hľadám skutočné zamestnanie ako absolvent vysokej školy, funguje to najprv prostredníctvom mailov, personálnych agentúr, prípadne vypĺňaním elektronických žiadostí. Takže jeden mesiac si hľadám prácu ako vedecký pracovník a druhý nosím opečiatkovaný papier o žiadosť na pozíciu predavačka.
A zlatý bonus na záver:
- úradníčka odo mňa nezoberie vyplnený doklad o hľadaní zamestnania, ak nie je od nej ale je vytlačený doma z web stránky Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny (tak načo tam potom je?).
Toto je len malá frakcia nezmyslov, až mi hlavu ide roztrhnúť. Úrad práce v takej forme v akej funguje dnes je nezmyselný, byrokratický aparát. Ale čo je horšie, zákon mnohé vzťahy neupravuje a preto si úradníčky často-krát môžu svoje z brucha a dlhej chvíle vytiahnuté pravidlá presadzovať.
Na záver by som sa chcela spýtať, kde či tu je niekto kto si v takýchto prípadoch presadzoval práva, prípadne na akých inštitúciách?