som na nom závislá:
nikdy pred tym som taka nebola, a ked sa tak spravala niekedy moja kamoška ja sama som jej davala rady a dohovarala aby s tym prestala.... teraz som na tom este horsie .. vsetko je to sťažene tým že mame vzťah na diaľku, uz dlhsie to medzi nami skripe, ale aj napriek tomu si uvedomujem ze je to koli tomu aka som... sam mi vravel nepriamo ze jeto tak... mna to najprv urazilo, tak som s tym prestala, prestala som mu pisat, volat, tak zacal vyzvedat ze co sa so mnou deje,bla bla bla.... tak som zacala s nim komunikovat cez fb , ale stale sa to zvrtne do nejakej hadky, vacsinou preto ze sa ho opytam nieco typu: bavi ta to este so mnou? chces byt este so mnou? lubis ma? chybam ti? ... naposledy ked som sa opytala preco mi za cely mesiac nenapise ze mu chybam , tak mi na to povedal ze po poslednej hadke mu to je trapne mi take veci pisat.... a tomu som uz vobec nepochopila... chodim do skoly na VŠ,,.. uz aj spoluziaci si vsimli ze som divna v poslednej dobe.... aj rodina mi to vravela..... proste nemozem sa na nic sustredit, robit zadania nic, petoze stale na nho myslim a rozmyslam o tom ze co sa deje ... posledna sprava od neho: nechapem co sa deje, uz sa to tiahne dost dlho, nevestim z toho nic dobre, viem ze som urobil vela chyba ale snazim sa ich zakryt ale neda sa ked vzdy sa nieco dodrbe, na take situacie som nahnevany a nerad to riesim , cim viac to riesime tym viac sa to kazi, mna osobne to nici a odradza od toho aby sme boli spolu, nemozem sa na to pozerat
co mam robit, poradte, velmi ho lubim a nechcem ho stratit, o tyzden sa vrati domov, co mu mam povedat? mam sa s nim rozist?? neviem ci to ma buducnost, asi ma uz nema rad :(
