Raz tu už bola písaná podobná téma , no a ja mam rovnaký problém s najlepšou kamarátkou. Teda už ani neviem či je najlepšia. V spoločnosti sa vždy vyťahuje ´, rozpráva veci, o ktorych sme si povedali , že si necháme pre seba, aby mala z toho prospech alebo uznanie v psoločnosti. Pri chalanoch je to rovnako, stále sa snaží byt stredobodom, má strašne veľké sebavedomie, čo jej celkom závidím, kedže ja ho nemám. A vadí mi , ako sa správa poslednú dobu. Nieže by som chcela byt stredobodom , ale ona sa stále snaží aby som ním nebola. Ja sa potom pri nej cítim ako neviditelná , škaredá , nudná osoba. Ja neviem či je zlé , že to hovorím, ked sme toľko rokov boli najlepšie kamaratky ale čo sa zmenilo? Ona mi sama niekoľko krát povedala, že sa takto cíti pri mne.. No očividne nie, ked musí byt v centre pozornosti stále a hlavne pri chlapcoch , o ktorých vie , že sa mi páčia.. Ja jej to nezazlievam, ved ak si prirodzene rozumejú tak nebudem predsa tomu brániť, ale ak to robí naschvál , tak je to už fakt odveci... Máte na to dáky názor? nemôžem s nou prestat byt v kontakte a odôvodnít to tým, že sa pri nej cítim vzdy ako tá druhá.. ach.. toto sa mi nikdy nestalo.
Najlepšia kamarátka alebo zradca?
Vieš, so ženami to máš vždy tak. A preto sa radšej kamarátim s opačným pohlavím.