Mal som s manželkou v pohode život. Zmenil som tento rok prácu, kde som sa zoznámil s kolegyňou. Rozumieme si, ako priatelia. Naozaj, som toto pri žiadnom inom človeku nezažil. Manželke to začalo vadiť, že ako môžem mať kolegyňu priateľku, že určite je za tým niečo viac. Verte, neverte nie je. Manželka ma už pol roka upodozrieva, že s kolegyňou niečo mám. Z každej situácie vie nájsť dôvod na hádku. Ja už psychicky z toho nátlaku nevládzem. Každý deň počúvam, od manželky, že sa mám rozhodnúť, bud ona alebo moja kolegyňa. Aj napriek tomu, že som manželke povedal, aby s týmito scénami prestala, lebo odídem. Ona neprestáva a ja som stále doma. Chápem, miluje ma a žiarli, ale toto je už moc. Kolegyňa absolutne nič neriesi, lebo sme priatelia a nechceme byť nič viac, lebo si natolko vážime svoje kamarátstvo, že to nechceme pokaziť. Ja už to nezvládam. Najhoršie je to, že ked na nu začne manželka nadávať a "pchá" mi ju do postele, vtedy by som bol najradšej s kolegynou niekde na káve alebo len tak jednoducho bol s ňou....
Je to jej chorobná žiarlivosť? Ako ďalej?.....
Pre ženu je neskutočne ťažké akceptovať inú ženu a deliť sa s ňou o svojho chlapa, len málo nadžien to dokáže. To je jedno v akej je to rovine, či telesnej alebo duchovnej (kamarátstvo).
Žiaľ práve svojím správaním ťa manželka ženie priamo do jej náruče.
jedine co ma napada a je to z vlastnej skusenosti - ked som ziarlila na jednu zenu (kamosku) mojho priatela, tak som jej o svojich obavach napokon napisala a ona sama mi napisala, ze nic nechce s nim mat viac ako kamaratka a dokonca, ze je ochotna ho aj nekontaktovat, ak mi ich kamaratsvo vadi, ale ze by jej to prislo luto, ze to musi takto skoncit. plus aj priatelovi mojmu napisala, ze nech sa mi poriadne venuje a ze s nim viac ako kamoska nechce byt, tak aby to vedel aj on. toto ma tak prekvapilo od nej, ze proste ziarlit som uz postupne prestala, lebo nie je na co. a vazne to situaciu vyriesilo.
uz davno ,,to,, medzi vami je,len si to nechces priznat..
