mám pred štátnicami,študujem na VŠ,mám pred sebou ťažký rok,som strašne mladá,sotva po 20ke niečo,bola som s NIM viac ako štyri roky.za tú dobu ma úplne zdeptal a zničil.moja psychika bola na dne,milovala som ho viac než seba,čo ma úplne vyčerpávalo,stalo som sa citovo závislá od neho,vedela som,že náš vzťah nebude navždy,vedela som,že sa nikdy zanho vydať nemôžem,no stále v kútiku duše som čakala,a dúfala,že nakoniec sa všetko na dobré obráti.Rokmi som sa s ním čoraz viac zapletala,bol môj prvý chlapec vážny,nikdy som nemala odvahu skončiť to s ním,a odísť,oslobodiť sa,on nie je zlý človek,práve naopak,len je strašne poznačený životom,stalo sa mu v živote mnoho strašných vecí,ktoré na nom zanechali stopy,usúdila som ,že nemôžem s ním žiť.dokonca včera ho hospitalizovali na psychiatrii:( nemám ani silu to písať,ja odvtedy len vraciam,nespím,on má depresie,(má na to dôvod),on ma miluje,ja ho tiež milujem,ale ja som slabá povaha,mna všetko skladá,aj včera,ked som sa dozvedela,že je na psychiatrii,tak som odpadla.o pár týždnov ma čakjú štátnice z francuzskeho jazyka.nie som schopná sa učiť,nič.
je to koniec,roky som bojovala o ten vzťah,o neho,pomáhala som mu,ako sa len dalo,napriek rodičom,ktorí ma chceli od tohto ušetriť,nedala som si povedať,chcela som byť s ním,žila som hocikedy na diazepamoch kvôli JEHO problémom,kvôli jeho objatiu,láske,kvôli jeho nežným slovám,a gestám,obetovala som sa,celé tie roky,teraz som však padla s ním aj ja na dno.jemu sa opäť v živote stalo niečo strašne zlé,a on padol pod dno,je to logické,lenže ja sním,ano,mohla som to čakať,ale nečakala som,užívala som si pekných chvíl s ním,ktoré občas boli.
mám pocit,že už nikdy ani ja nebudem normálna,ako čo mám teraz robiť ?mám pri nom stáť,ako to dokážem?
potrebovala som sa len vyrozprávať :(((((((lebo mám pocit,že všetko na mna padá a už nevládzem žiť
Padla som na dno kvôli nemu, on je na psychiatrii
zbludiladusa - neber to ako urazku tvojej osoby alebo dehonestaciu, ci ponizenie, ber to iba ako fakt: OBAJA ste psychicky labilni a mate psychicke problemy, takze jedine, co obom pomoze je rozchod - pretoze dvaja psychicky labilni a chori ludia spolu - to nejde a obaja potrebujete odbornu pomoc
inak mozes dalsi zivot zabalit
zbludiladusa alias napochybach - mas tu velmi vela tem, roky sme viaceri do teba zas a znova hudli, nechaj to tak - ale to koniec koncov sama vies
bolo jasne, ze to takto skonci, len ty si to nechcela uznat
netesim sa z tvojej situacie, ani z tej jeho - ale napisem ti nazor na situaciu:
1. on je teraz v odbornych rukach a bude aj po prepusteni - terapie, lieky, patri do ruk odbornikov, ktori sa ho uz ujali
2. na to, ze zvracias, nespis a vyplakavas je fajn, ze si bola schopna napisat tento prispevok, ze si schopna dat to zo seba von, aby si sa nezblaznila, takze nejaky zvysok pudu sebazachovy este mas
co TY teraz potrebujes je nasledovne:
- urcite jestvuje moznost statnu skusku odlozit - z vaznych zdravotnych dovovod, potrebujes atest od lekara a skuska sa odlozi hoci aj o mesiace
- potrebujes odbornu pomoc, rychlo, potrebujes psychiatricku pomoc kvoli liekom vzhladom k akutnej situacii, mozes ist aj do nemocnice na prijem - nie je problem, s tymto maju skusenosti a na psych.odd. mozes prist aj v noci taxikom, ak mas pocit, ze si sa zlozila - pomozu ti, nasadia lieky, aby si si nieco neurobila a td.
- potom potrebujes terapie, myslim psychoterapiu a to dlhodobo
- rodicia to vedeli a snazili sa chranit ta a ochranit ta od tohto, co si prezila - prijmi teda ICH pomoc, aj ked si vypocujes vycitky - nevadi, oni to s tebou myslia dobre, takze sa opri o rodicov, potrebujes ich teraz
- na skolu teraz kasli, skola sa da prerusit a opät v nej pokracovat, nateraz potrebujes psychicku a fyzicku stabilizaciu, takze vyhladaj lekarsku pomoc a to rychlo, kludne popros rodicov, nech ta odvezu
redka každému sa to lahko píšea hovorí,ja vlastne ani neviem,čo čakám,možno sa chcem len vyrozprávať,lebo sa udusím.Potrebujem to zo seba dostať von nejakým spôsobom.Trápim sa už dlhé roky kvôli nemu/teda nepriamo/,on je z problémovej rodiny,veľmi problémovej,a tak to teraz aj dopadlo,smrťou jedného blízkeho:( a on sa z tooh zosypal.no zosypala som sa aj ja.stala sa mu tragédia v živote.dalšia trauma,ked ako tak sa dal psychicky dokopy,počas celého roka,sme pracovali spolu na tom,aby sa nejak dostal z toho,začal byť úspešný v práci,zmenil sa život k lepšiemu,no drb,prišla zase dalšia tragédia v jeho živote a stalo sa mu to osudným.Viem a všetkému rozumiem,vlastne počas celých tých rokov ťažkých s ním,som vedela,že raz nastane bod zlomu,z ktérho už nebude východiska,ale zrazu som ostala sama.úplne totálne sama.nemám ani jeho lásku,ani jeho,on leží na psychiatrii,je praktikcy pod liekmi,stále.viem,že ho odtial pustia o pár týždnov,s liečbou atd,ale ako mám dalej žiť ?vôbec,čo mu mám povedať,ako sa správať,nechápem už ničomu,som v hroznej situácii,avšak nechcem ho teraz nechať tak,myslím,že by ho to už dorazilo,potrebuje aspon mna,ked už nikoho iného nemá:(ale ja to sama nezvládam proste.
hmmm a chces sa takto trapit aj dalej? nezasluzis si nieco viac? ty nemozes niest zodpovednost za to, co sa mu stalo pripadne stane... najma ak to ohrozuje aj teba samu... prevazili vo vasom vztahu tie zle chvile alebo dobre? je to len na tebe ako si zariadis zivot.... viem lahko sa mi hovori, ked nie som osobne zainteresovana...
