mám pred štátnicami,študujem na VŠ,mám pred sebou ťažký rok,som strašne mladá,sotva po 20ke niečo,bola som s NIM viac ako štyri roky.za tú dobu ma úplne zdeptal a zničil.moja psychika bola na dne,milovala som ho viac než seba,čo ma úplne vyčerpávalo,stalo som sa citovo závislá od neho,vedela som,že náš vzťah nebude navždy,vedela som,že sa nikdy zanho vydať nemôžem,no stále v kútiku duše som čakala,a dúfala,že nakoniec sa všetko na dobré obráti.Rokmi som sa s ním čoraz viac zapletala,bol môj prvý chlapec vážny,nikdy som nemala odvahu skončiť to s ním,a odísť,oslobodiť sa,on nie je zlý človek,práve naopak,len je strašne poznačený životom,stalo sa mu v živote mnoho strašných vecí,ktoré na nom zanechali stopy,usúdila som ,že nemôžem s ním žiť.dokonca včera ho hospitalizovali na psychiatrii:( nemám ani silu to písať,ja odvtedy len vraciam,nespím,on má depresie,(má na to dôvod),on ma miluje,ja ho tiež milujem,ale ja som slabá povaha,mna všetko skladá,aj včera,ked som sa dozvedela,že je na psychiatrii,tak som odpadla.o pár týždnov ma čakjú štátnice z francuzskeho jazyka.nie som schopná sa učiť,nič.
je to koniec,roky som bojovala o ten vzťah,o neho,pomáhala som mu,ako sa len dalo,napriek rodičom,ktorí ma chceli od tohto ušetriť,nedala som si povedať,chcela som byť s ním,žila som hocikedy na diazepamoch kvôli JEHO problémom,kvôli jeho objatiu,láske,kvôli jeho nežným slovám,a gestám,obetovala som sa,celé tie roky,teraz som však padla s ním aj ja na dno.jemu sa opäť v živote stalo niečo strašne zlé,a on padol pod dno,je to logické,lenže ja sním,ano,mohla som to čakať,ale nečakala som,užívala som si pekných chvíl s ním,ktoré občas boli.
mám pocit,že už nikdy ani ja nebudem normálna,ako čo mám teraz robiť ?mám pri nom stáť,ako to dokážem?
potrebovala som sa len vyrozprávať :(((((((lebo mám pocit,že všetko na mna padá a už nevládzem žiť
Padla som na dno kvôli nemu, on je na psychiatrii
ahoj zbludiladuša ,..ja si myslim,že na psychiatriu.tvoj problem nieje.Maš ho rada,on teba,manželia nie ste.Prežil traumu, ma depresie-určite ma niekoho staršieho v rodine kto mu pomože sa vyrovnať s minulosťou.No a ty na jednej strane pišeš,že ťa zničil a na druhej chceš mu pomahať psych.lebo ho maš rada a nechceš ho nechať v jeho trapeni,nechapem.Ja by som obmedzila stretavky/nie rozchod/a učila sa, predsa musiš mať nejaky pud sebazachovy a rodičia ti nechcu zle.Nezaoberať sa/som normalna alebo nie som/....nezaťažuj hlavu jeho prob.potrebuješ ju mať čistu a nebrať lieky,možno sedatif.Život ide ďalej si mlada,nesmuť...
Nechaj si nasadit nejake antidepresiva, ten diazepam ti vela nepomoze. Ja ked som sa psychicky zrutila a bola v takej depke, ze som rano nevladala vstat z postele, na nohy ma zas postavil liek Magrilan, skus sa prip. po nom popytat. Je to antidepresivum 3. generacie, nie je navykove, ja som z neho nemala ziadne vedlajsie ucinky. A ucinkuje relativne rychlo, ja som sa uz za tyzden citila dobre. O svojho priatela sa nemusis tak hrozne bat, o neho sa tam uz postaraju, postavia ho na nohy a prepustia. Teraz sa musis postavit na nohy aj ty a potom mozete obaja s chladnou hlavou premyslat, co s vami dalej.
Ja ze co sa hrozne stalo, a to je len nejaky chalan na psychiatrii kvoli depresii...navyse ho maju prepustit.
Podla tvojej reakcie tam patris i ty.
je to zaujímavé keď sú obaja labilný ako tak môžete fungovať však teda vráti sa z nemocnice veci sa dajú do normálu a ide sa ďalej no hlavne ty mu povedz keď sa vráti že ťa čakajú skúšky nech ťa on pre zmenu podporí daj tomu vzťahu hlavne sa prestaň stresovať už je na tom dobre keď už pôjde domov .....
ked ja akosi nedokážem len tak spať,a nemyslieť.prežívam jednu z najhoršich trauiem v mojom živote.
on vlastne tiež.
my si už nedokážeme pomôcť
hm,Maoam hej,majú ho pustiť v pondelok,podla prognoz,ale neviem,ako sa mam zachovať ja,chápeš ?neviem,ako to riešiť,jeho,cely vzťah,neviem.krach tohto,v čom som žila tolké roky,hoci som sa trápila väčšinou,no aj tak,ma to s ním spojilo viac než keby bolo dobre..
skúšky asi nedám,žial,:(
ale rodičia to neprijmu a neprežiju,živia ma na škole,živili ma celé roky,nedovolia mi nechať to na rok tak,hoci by som to potrebovala ako soľ..no možno sa z toho nejak dostanem,ked on príde domov z nemocnice,a bude ako tak OK,bude mať lieky,a tak,mne pomôže snad neurol,a diazepam,a možno skúšky dám v novembri,bohvie.uvidím,ako to bude dalej postupovať.
len ludia,ako sa mám k nemu správať ???čo robiť s ním???dnes mi odkázal po bratovi,že nech prídem za ním,že ma potrebuje moc.a ja?nič som nedokázala,len sedieť doma a plakala.neviem,ked príde domov,čo sa bude diať
zbludiladusa hlavne to nechaj tak a nerob vôbec nič o neho je postarané ty niečo tiež máš zaujmi stanovisko k skúškam či dokážeš podať výkon aj v stresovej situácii ak nie skúšku odlož oddýchni si dali ti diazepan takže to je tuším na spanie nie vyspi sa a prestaň sa stresovať obidvaja sa potrebujete liečiť rodičia to s tebou myslia dobre hlavne prestaň plakať nie je na to dôvod ....
zbludiladusa: ja viem, ze si v soku, prave preto ti musi niekto pomoct, preco sa branis odbornej pomoci?
rodicia pochopia mozno az vtedy, ak sa tam ocitnes - taki su mnohi ludia, musia VIDIET, co sa deje, kym iba reves doma, tak to mozno podcenuju - nie umyselne, proste nie su zrejme medicinsky podkuti a nevedia dobre odhadnut situaciu, hoci su ludia, ktori nemaju nic spolocne s medicinou a vedia velmi dobre odhadnut stav druheho a reaguju - lenze taky clovek by ta teraz odviezol na psychiatriu, kde nemusis ostat, ale ti daju lieky, alebo ostanes jednu-dve noci, alebo tri dni, to je individualne a lekar nariadi, co dalej - ambulantna liecba + psychoterapia
co sa skoly tyka, si DOSPELA, takze ziadost o prerusenie alebo odlozenie skusok mozes podat sama,ale potrebujes atest od lekara, nech rodicia robia co chcu, o to sa mozes postarat sama a aj sa musis, lebo v tomto stave - uznas sama, to nedas
a svet sa nezvali kvoli tomu, ze skolu skoncis o rok neskor, su ludia, ktori kvoli roznym problemom studuju dlhsie a co...
NIK sa ta neskor na to pytat nebude, uz vobec nie kvoli nejakemu roku...ani dvom
hlavne bude, ze ju potom skoncis a s dobrymi vysledkami
ty musis pochopit vaznost situacie, v prvom rade musis ratovat SEBA
nie si v stave pomoct mu - a opakujem, JE v odbornej starostlivosti, nic si neurobi, je nastaveny liekmi, ukludneny, dostava pomoc...tak sa skus ukludnit
co sa soku tyka - je ta velmi zatazova situacia, krach vztahu, ale prezijes, prave preto ti kladiem na srdce, aby si vyhladala odbornu pomoc, lebo sama to nedas
ani v najhoršom sne som si nepredstavila a ani nepripustila,že to takto skončí :( myslela som si,že naša láska prekoná všetko :( ani neviemčo píšem,slzy mi stále tečú.rodičia ma práve nútia,aby som spravila štatnu skúsku teraz,aby som pokračovala v študiu,oni nechápu,čo prežívam.to čo sa mi stalo,už nemá obdobu
áno,sme obaja psychicky labilnejší,ale toto ?toto,čo sa stalo ?:((
bola som u lekára,dal mi neurol,a diazepam,vraj viac mi nie je treba,kedže som tak mladá,že ma nechcú cpať liekmi,a nech idem domov,ale oni si nedokážu predstaviť,nikto,ani rodina,nikto ,ako sa cítim,to nikto nevie.
chcem pomôcť jemu,nejako ,hocijako :(
ale chcem pomôcť aj sebe,dostať sa z toho
moji rodičia cítia k nemu obrovskú nenávisť,že mi zničil život,i ked nevedome možno,nie zámerne,nikto ma nechápe,nikto netuší,ako sa cítim,nedokážem sa učiť na skúšky,len plačem,a uvažujem,ako mu je,čo s ním je príliš ho na to milujem,aby som ho nechala len tak teraz v tej naozaj najhoršej chvíli -
ja nepomýšľam na samovraždu,ja mám však obrovský šok,
život sám ukázal,že my dvaja nemôžeme byť spolu,ale akože ako mu to mám teraz povedať ?musím vyčkať,kým sa jeho stav nezlepší aspon trošku.a potom neviem,čo bue nasledovať ,fakt neviem.a radšej si to ani nepredstavujem.môj život som si pohnojila sama,hoci nevedome,no neviem,čo robiť teraz.mi to príde ako nejaký sprostý sen,ktorý snívam,a že chvílku sa zobudím.
teraz,teraz / sa nam toto stalo,ked som prijala jeho žiadosť o ruku cez leto :((((((((((((((((((((((((((((((
Zbludiladusa, nie si sama, čo občas (niekedy aj často) trpí. Keď pochopíš, že utrpenie si spôsobujeme sami, ľahšie si s ním poradíš.
