Zhrniem to v bodoch nech je to prehladne a nech tu nikto necita dlsi prazdny jednoliaty koment plny agonie.
- prezivam, nemam zivotny ciel, nemam motivaciu preco ist dalsi den do prace okrem toho aby som mohol prezivat dalej
-povazujem sa za stratenu existenciu ktora vie ako ma riesit svoju zivotnu situaciu ale osobnostne predpoklady a snad aj nejake komplexy jej v tom brania
-necitim sa v ludskej spolocnosti dobre moja najromantickejsia predstava je ist niekde k lesu a byvat tam sam, jediny problem mam s tym ze neviem ako by som tam prezil nakolko som produkt postindustrialnej spolocnosti a vsetko co potrebujem si vzdy kupujem
- mam nizke sebavedomie, nemam sa rad...
-myslienka na samovrazdu vo mne vyvolava prijemne pocity ale na samovrazdu nejako nie som stavany
-ubija ma moja sucasna pozicia v spolocnosti citim sa nedoceneny a viem ze mam na viac avsak neviem s tym nic urobit, nemam na to vnutornu silu
-osobny zivot nemam, samozrejme koli vyssie spominamim osobnostnym predpokladom
-badam na sebe ze mam obdobia kedy som prehnane pozitivny a vitalny a obdobia utlmu ked som absolutne apaticky
Obraciam sa na Vas s prosbou o radu, pripade "urcenie diagnozy".
