Konečne som už začínala žiť normálny život - je to už dlhší čas čo sa snažím opäť začleniť do normálneho života, nemyslím často na jedlo ani na váhu a opäť sa snažím byť taká ako som bola pred PPP. Vrátila sa mi menštrulácia, z čoho som sa veľmi tešila. Chodím na box, dosť veľa športujem lebo to milujem a vždy sa pri tom odreagujem. Práve teraz "to" mám a som trošku viac zavodnená a taká "nafuknutá"… lenže otec ma stále zhadzuje svojimi poznámkami, vždy ma to strašne mrzí a dlho nad tým premýšľam a mám výčitky… dnes mi povedal že som nejaká pribratá, mám nafuknutú tvár a tučná. Ja už vážne neviem, aj napriek tomu že vie čo som si všetko musela prežiť mi to stále dáva na oči a pritom tučná nie som, váhu mám na tej spodnejšej hranici normy. Vždy ma to zhadzuje a podkopáva mi to strašne "sebavedomie" - ak to tak môžem nazvať. Ja proste neviem prečo, ale vždy ma to úplne rozplače a myslím na to potom celé dni. Neviem ako mu to mám povedať, že sa ma to proste dotkne, keď to pred ostatnými začne vyťahovať a hovorí že som tučná.. Nemáte niekto podobnú skúsenosť?
Otec
Marry6576
oui..
Ja osobne poradim jedine - postavit sa mu a povedat pravdu. Ako velmi Ti tym ublizuje, ako si sa roky trapila pre svoju vahu a ake je tazke normalne fungovat, ked Ti on este podkopava nohy. Povedat mu to s kludom, alebo v hneve, to je uplne jedno, ale urcite nemlcat a neznasat jeho pozamky potichu.
simcik
fuha,to je neprijemne, neviem si to predstavit keby mi toto otec vravel..a kolko mas rokov?
