Uz ma proste zivot nebavi

Som blazon ak mam pocit , ze ma zivot uz nebavi? Poradte mi prosim uz sa posledne citim totalne mimo. Mam 23 rokov , nasi su rozvedeny. Ja byvam u otca a som bez prace. Je to uz par mesiacov. Rozvod nasich bol dost tvrdy hlavne ked Vas vlastny rodicia nechavali zit v bubline , ze mate dokonalu rodinu a ze je svet gombicka. Mala som tiez super vztah, hovorili sme si vsetko a zrazu bum a koniec. Zistite ze ste sa snazili uplne zbytocne a ze to vsetko bolo zalozene na klamstvach. A to az po piatich rokoch ked uz zijete v spolocnom byvani. Rozhodnete sa odist a ten druhy Vas prosto necha.. A co Vas caka doma ? Hadky a nervozita z otcovho rozvodu. Rozhodnete sa odist , cestovat do prace no tak je to este horsie. Same problemy , sikana na pracovisku , nikto kto by sa Vas zastal , ani podporil kedze ste prec. A potom naraz ten pocit , ked zistite ze Vas uz zivot proste nebavi. Nedokazete byt silny , nedokazete uz mysliet pozitivne. Uz aj podpora od kamosov Vam je ukradnuta , hoci si ju vazite. Stale Vas prenasleduje ten mizerny pocit ked si vecer lahnete do postele a preberate kazdy detail z toho vsetkeho co sa stalo a kde ste urobili chybu. Stale dokola. Uz stvrty mesiac takto nemozem vobec spavat. Nechuti mi taktiez vobec jest. Este ked sa to zlepsi tak som ako pes ze sa najem aspon rano a vecer. Ale inac bieda. A neviem z toho vykluckovat. X krat som bola mimo domova , pracovala , skusala od toho celeho utiect , ale nikdy som nebola stastna. A stastna nie som ani doma. Uz fakt neviem. Nebavia ma uz ani konicky ktore som mala a ktore mi zamestnali mysel. Co sa tyka vztahov tiez ziadna slava. Vacsinou som ja ta butlava vrba , kamaratka na vypocutie hlavne pre chlapov. Ale nic viac (okrem sexu) so mnou nikto nic riesit nechce. A ak aj chce , mam pocit , ze si to potom ja sama vzdycky pokaslem citmi... Sakra neviem! Ako mam z tohto vykluckovat aby som bola aj ja konecne stastna a mohla v noci pokojne spavat?