Dobry den, chcela by som vas poprosit o radu, alebo aspon o vysvetlenie preco sa mi deje to co sa deje. Mám 19 rokov, som študentkou VŠ. Už dlhší čas ma nič nebaví, nezaujíma, nemám žiadne záluby a pomaly už ani priatelov na ktorych sa viem obratit. Predtým ako som išla na VŠ som mala dostatok priatelov, vacsinou som sa vzdy mala cim zabavit a aj som pocitovala vacsiu chut do zivota. No odkedy som na VS mam tento pocit. Som v cudzom meste, so spoluziakmi som si nejako velmi nesadla, mam tu len priatela s ktorym travim vacsinu casu. Vlastne jedina vec, ktora ma momentalne bavi je travenie casu s rodinou, priatelom alebo kamaratkami ( zostali mi asi 2 s ktorymi som zostala v kontakte aj po strednej skole). Okrem toho ma nic nezaujima, nebavi, ku skole pocitujem akysi odpor, vobec ma nebavi odbor ktory som si vybrala studovat. Niekedy si myslim ze to je dovod mojej apatie, pretoze ked sa zamyslim nad buducnostou tak nic, co by ma tesilo tam nevidim. Vidim len kopu trapenia s ucenim sa niecoho co ma vobec nezaujima a potom praca ktora ma taktiez nebude bavit. Neviem co mam robit, je to hrozne ked vidim ostatnych rovesnikov ako maju kopu planov na leto, kopu priatelov a zalub a potom si pomyslim na seba a nevidim nic. Vopred dakujem za odpoved.
Strácam chuť do života
Ahoj lara
Mnoho veci v zivote sme od mala dostavali automaticky a ked sa spatne pozrieme boli sme ich konzumenti.
S prichodom na VS si mnoho veci vybavujes viac samostatne (ubytovanie, spoluziakov, studium, volny cas) - co je pre teba zmena a kazda zmena je prekvapenie.
Tvoja dusa v sebe nosi cestu poslania (vnutorne dieta) - mas urcity nekonecny sen. Tvoje emocie sluzia ako kormidlo, ci si na spravnej ceste. Kazdy robi najlepsie a najviac ho bavi to, co sam chce. Zastav sa a porozmyslaj a hlavne cit - co v skutocnosti chces, tvoje najblaznivejsie predstavy dobra.
Ked sa viac precitis a spoznas svoj sen, zistis kam by si chcela ist. (Mozno skola kde si sa dostala sa nachadza v tvojom smere-akurat si este nerozmyslala nad sebou, aby si sa ujednotila).
Jednoducho ako ides zivotom si tvoris zivot (co ta bavi, pri tom zostavas, co ta nebavi, to nechas odist). Ono kazda pomoc druhym (ako aj sebe) v ramci dna je rovnako cenna. Pomahaj aj jednoduchymi podradnymi ulohami druhym a uvidis ako sa ti zivot zacne ukladat k lepsiemu. Nas pan nam dava len take ulohy, ktore dokazeme vykonat. Sme ochotni a schopni sa menit k lepsiemu, dostavame 'zlozitejsie ulohy' (kazdy ma rad vyzvy, je to prekonavanie sameho seba).
Patraj aj v detstve co si rada robila, pytaj sa druhych aj seba pri akej cinnosti ta vidia stastnu. Tvoj sen je ale viditelny vo vnutri teba len tebe - druhi vidia len tvoju pritomnost. Utvrd sa, rozhodni sa ale sama a vytrvaj. Je to najlepsie rozhodnutie v tvojom zivote - pretoze kazda vasen pre nieco vytvara stale viac a viac dobra pre vsetkych (ked rada strihas, stale strihas viac ludi, zlepsujes sa v tom, ludia su stastnejsi, ty si stastnejsia, zlepsujes sa v tom znovu, ludia su este viac stastnejsi...dobry kruh nekonecna - zivot, radost z pritomnosti).
Pekny slnecny pondelok lara a vela stastia /-)
