Zdravím, viem že podobných príspevkov tu je asi veľa, ale napriek tomu sem napíšem svoj vlastný. Môj problém spočíva v tom, že som nespoločenský typ človeka a spôsobuje mi to v živote dosť veľké ťažkosti. Už v detstve som bol hanblivejší a myslel som si, že to prejde keď vyrastiem, ale omyl - stále je to horšie a horšie. Nemám prakticky žiadnych kamarátov, ženu som ešte nepobozkal, a nerád chodím kdekoľvek do spoločnosti, najradšej by som bol celý deň pri PC, maximálne si išiel niekde zabicyklovať/prejsť sa do prírody. V škole som bol šikanovaný a odvtedy sa môj stav ešte zhoršil, nemám prakticky žiadnu potrebu socializovať sa. Keď som s ľuďmi nemám sa s nimi o čom rozprávať, nebavia ma veci, ktoré riešia. Otázka znie, či sa to vôbec nejako dá riešiť, keď sám nemám potrebu nič na tom meniť. Ide mi len o to že v očiach iných ľudí, rodičov, príbuzných som divný čudák. Cítim sa ako keby som sklamal rodičov, neodmenil sa im za to čo mi oni dali. Nikdy som nechcel aby to takto bolo, no bohužiaľ osud ma k tomu akosi dotlačil a neviem sa z tejto siete vymotať. Ďakujem za všetky príspevky.
Extrémna nespoločenskosť
wee: ano problemy si ušetrím v prípade že by som bol s ľuďmi, ktorí by mi viac ubližovali ako pomáhali. V tomto stave som bol prave počas strednej školy keď som si so spolužiakmi vôbec nerozumel a radšej som sa od nich dištancoval. No teraz už som nejaký ten rok zo školy preč a stále je to horšie. Na jednej strane mi vyhovuje byť sám, ale zároveň viem, že moje správanie nieje normálne, pretože som ešte nikoho podobného nestretol.
Snažim sa proste robiť čo ma baví, ale potom keď idem na nejaké rodinné stretnutie, vidím ako členovia rodiny, mladší odo mňa už majú partnerov, tak zrazu si pripadám ako úplný idiot a vyvrheľ spoločnosti. Chcel by som to aj zmeniť, ale neviem ako, nemam proste žiadne vnútorné popudy. Voči nadväzovaniu socialnych vzťahov som uplne chladný.
tak na tú otázku, čo si zadal ty existuje viacero pohľadov, či sa dá to zmeniť keď to nechceš momentálne ani sám. psychológ by ti povedal, že psychika a všetko reaguje na súčasnosť, čiže nie na to čím by si chcel byť ani na budúcnosť, ale aké stavy prežívaš v súčasnosti. tam to si definoval jasne NIE JE POTREBA TO ZMENIŤ. psychológovia tvrdia dosť často, že zmeníš svoje správanie až vtedy, keď nespokojnosť s vlastným životom bude priveľká. toto by bola taká odbornejšia rada, ktorú som si vypočul neraz. raz som bol aj od psychológa vyrazený so slovami, že príď až vtedy keď budeš poriadne nespokojný. musíš byť parný hrniec až vtedy tu príď :D toto ma pobavilo, lebo toto som nečakal....
iný prístup je však jednotlivec, ktorý je individualita a sa dokáže naformatovať sám, robiť malé kroky po kročiku ku vytúženému cieľu. pokiaľ je to silná osobnosť, nemusí byť ani nespokojný, ale chce sa trebárs niečo naučiť a zdokonaliť sa. dosiahnúť nejakú zaujímavú úroveň a zažiť niečo zaujímavé a tak. budeš chcieť sa zdokonaliť v tej oblasti, lebo nikdy nie je to na škodu tak si myslím, že sa bude dať zmeniť aj bez toho, aby si bol ako parný hrniec...
čiže ono na všetko existuje viacero pohľadov, ale to že aký je správny pohľad tak je to na tebe a aj čo si vyberieš.
zalezi ako to beries ty.. objektivne ale o vela neprichadzas, skor naopak si aspon usetris hromadu zbytocnych problemov
