Túžba po dieťatku

Ahoj tak kde začať je nás 6 súrodencov. Ja som 3.-tretia v poradí. Dvaja bratia odyšli za prácou dva roky dozadu. Naša mama je drogovo a alkoholovo závysla.
Sestru (14) a brata (8) som "odchovala" ja, keďže mama si už ani len nepamatá aké mená nám dala. Zarába si vlastným telom ale chlieb musí zabespečiť niekto iný (ja). Ide o to, že už 2. rok mám priateľa nemilujem ho no mám ho rada. Bojí sa o mňa, stará sa o mňa a ja viem že už nič lepšie ma nestretne a dúfam že ho niekedy znova začnem ľúbiť. Jeho mamina je tiež fajn. Veľa krát chcela aby som sa k ním nasťahovala. A môj problém je v tom už mám toho pokrk túžim po vlastnom babatku, starať sa oň ľubiť ho,a dať mu to, čo mne mama nikdy nedala.
No čo je na tom nepochopiteľne ? Mám 16 rokov v septembri 17. Môj prateľ má 18. Teraz si možno poviete šibnuta puberťáčka ale ja si dovolim povedať že som žiadnu pubert ani nemala. Život ma naučil to čo teraz viem, a dovolím si tvrdiť že rzumovo som vyspelejšia ako niektore 30-ničky. Viem čo obnáša malè bábo veď som sama dve vychovala. Som študentkou obchodnej akedemie. Viem si predstaviť že by som popri babatku mala individuálny plán. Brat aj sestra idú do Holandska k najstaršiemu bratovy. Prosím napíšte mi úprimne váš názor. Som vôbec normálna ?