Ani neviem ako začať.
Pred pár dňami to bol rok, čo si brat môjho priateľa vzal život.
Našla som ho v ich rodičovskom dome (kde sme nejaký čas bývali s nimi)v pivnici a ten pohľad mám neustále prd očami. Dlho mi trvalo kým som sa tam sama odvážila ísť.
Čo je ale bolestivejšie je fakt, že až po tom všetkom vyplávali na povrch mojej duše všetky moje potláčané pocity k nemu. Kým žil, snažila som sa to v sebe celú dobu potláčať (v začiatkoch preto, že bol odo mňa o nejaký ten rok mladší, ale postupne za tie roky dospel a bol mi veľmi blízky - niečím, čo mi až teraz dochádza - rovnako citlivý aj keď to nedával tak najavo, chápavý, a aj fyzicky ma priťahoval), lebo priateľa ľúbim a sme spolu už niekoľko rokov, záleží mi na ňom.
A tak som prakticky už rok v depresii - chvíľu je to lepšie a potom mam chuť plakať, kričať.. sú to pocity, ako keby mi niekto zabodával nôž priamo do srdca. Vždy keď práve niečo nerobím, tak spomienky zosilnievajú a veľmi to bolí.. veľmi mi chýba. :(
Niekedy mam pocit, ako keby sa mi to iba snívalo a on bol len odcestovaný. A potom príde vytriezvenie, že tu proste už nie je a nikdy nebude.
Neviem čo si s tým počať. Voči môjmu priateľovi by to nebolo fér, nechcem mu ublížiť, znamená pre mňa všetko ale ako sa vysporiadať s týmto. :( Zo začiatku som si myslela, že to postupne prebolí a ostanú len pekné spomienky ale chýba mi čoraz viac.
Nemám sa o tom s kým porozprávať lebo všetci priateľa poznajú a asi by to ani nepochopili a myslím, že by mi to ani nepomohlo.. srdcu nerozkážem. Ale neviem ako žiť ďalej.
V ten deň sa pre mňa všetko skončilo a už vlastne len čakám na to, keď tu už nebudem.. a dúfam, že existuje niečo po.. a že ho ešte uvidím.. aj keď sa vo mne miešajú pochybnosti aj keď som veriaci človek.. Neviem čo robiť. Nedokážem k nikomu nič také ako k nemu cítiť.
Skôr by som zvládla keby žil a bol šťastný s priateľkou, mal rodinu.. priala by som mu to veľmi ako to vlastne aj bolo. Lebo som vedela, že spolu byť nemožeme. On o mojich pocitoch nevedel. Ale že tu už nie je, s tým sa vyrovnať nedokážem.
